politické.
Okrem dane z pridanej hodnoty, pri ktorej sa namiesto pôvodne uvažovaného zvýšenia zo 6 na 12 % rozhodla vláda zvyšovať ju na dve fázy (od 1. júla na 10%, od 1. januára 2000 na 12 %), zľavili reformátori, na čele ktorých stojí vicepremiér Ivan Mikloš aj pri hornej sadzbe. Namiesto pôvodne uvažovaného postupného znižovania z 23 na 22% (od 1. júla) a 21 % (od 1. januára 2000) sa napokon vláda rozhodla, že sa táto sadzba sa zníži len na 22 %, pričom termín tohto zníženia bude 1. január 2000. Dôvodom boli podľa informácií denníka SME obavy ministerky financií z dopadov tohto zníženia na príjmy štátneho rozpočtu.
Z tej istej príčiny pristúpila Koaličná rada ku kompromisom aj v oblasti dane z príjmov právnických osôb. Pôvodne sa uvažovalo, že od budúceho roku klesne zo súčasných 40 % na 29 %, ministerka financií však presadila, že pred rozhodnutím o znížení sadzby tejto dane treba analyzovať dopady všetkých možných scénarov a až potom sa uvidí, na koľko sa bude dať znížiť. Vláda preto iba vyhlásila, že bude chcieť od 1. januára 2000 pristúpiť k "razanentému" zníženiu tejto dane. Príjmy rozpočtu boli motívom aj toho, že namiesto pôvodného zámeru znížiť do roku 2005 daň z príjmov právnických osôb na 20 %, už vláda uvažuje o jeho znížení len na 25 %.
Kompromisy sa však v koalícii nerobili len smerom k utlmeniu účinkov reforiem. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý sa doteraz snažil brzdiť tendencie na úspory v sociálnej sfére, podľa infomácií SME oznámil, že v jeho rezorte sa budú dať výdavky teoreticky znížiť o 5,5 mld Sk. Upozornil však, že podľa neho by pritom došlo k porušeniu ústavných práv občanov.
Podľa pôvodných návrhoch sa malo šetriť aj v štátnej správe. Bežné aj investičné výdavky súvisiace so štátnou správou sa mali ešte tento rok znížiť o 25 %. Návrhy však nestanovovali žiadne čísla, o koľko ľudí sa má štátne správa zúžiť. Tlak na znižovanie počtu úradníkov sa vláda snaží vyvinúť iba cez obmedzovanie objemu pridelených peňazí.
Zásadné reformy sa navrhovali aj v zdravotníctve a školstve. Na zabránenie kolapsu týchto odvetví sa vláda rozhodla zainteresovať do ich financovania vo väčšej miere občana. V praxi to bude znamenať, že občan bude musieť okrem bežného zdravotného poistenia platiť za každú návštevu lekára, či za vydanie liekov v hotovosti. Čiastočné spoplatenie sa navrhovalo aj pri vysokých školách.
Medzi návrhmi ďalších opatrení bolo aj zavedenie inštitútu tzv. licencií. Pôvodne sa uvažovalo o tom, že tzv. licenciu si budú môcť kúpiť živnostníci, ktorí nemajú za rok vyšší obrat ako 500 tis. Sk. Tí by mali podľa prvých úvah platiť jednotnú daň 10 000 Sk ročne a nemusia si viesť účtovníctvo.
