BRATISLAVA (SME - ir) - Ak sa strany vládnej koalície nedohodnú tento týždeň na znení zákona o používaní jazykov menšín v úradnom styku, môže to ohroziť termín jeho schválenia. Ten je stanovený na 9. júl. Obavy z nedostatku politickej vôle koaličných strán riešiť tento naliehavý problém, ktorý je mimochodom jedným z posledných handicapov Slovenska pri integračných snahách o vstup do EÚ, vyjadril včera vicepremiér pre národnostné menšiny a ľudské práva Pál Csáky po mimoriadnom zasadaní Rady vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny. Podľa jeho slov na rokovaniach koalície chýba predovšetkým vecnosť, nad ktorou prevažujú politické záujmy jednotlivých koaličných strán. "Takým vecným spôsobom, ako sme dnes rokovali v rade, sa v rámci vládnej koalície nikdy nerokovalo," povedal. "Táto vláda sa správa ako bývalá vláda. Zásadným problémom sú obavy niektorých členov koalície, že po prijatí zákona by sa mohli stať terčami atakov zo strany opozície a opozičnej tlače," konštatoval Csáky. Vo svojom komuniké rada vyzvala vládu urýchlene prijať návrh zákona a postúpiť ho na prerokovanie v parlamente. Rada tiež odporučila vláde prijať Európsku chartu regionálnych a menšinových jazykov. Hoci členovia rady na rokovaní podporili najmä alternatívne možnosti zákona, ktoré sú prijateľnejšie pre menšiny, Csáky očakáva, že tieto odporúčania budú "z politických dôvodov" vo vláde nepriechodné. Podpredseda rady Juraj Hrabko nepredpokladá, že vláda prijme návrh rady na zakotvenie desaťpercentnej hranice na používanie jazyka menšín v obciach so zmiešanou populáciou. "Je to však hlas zástupcov menšín a je potrebné, aby s ním vláda bola oboznámená," povedal. Zástupkyňa Karpatskonemeckého spolku na Slovensku Gertrúda Greserová poukázala na fakt, že nemecká menšina by ani po stanovení desaťpercentnej hranice nemala možnosť využiť používanie svojho jazyka v úradnom styku. Podľa nej by však zákon s desaťpercentnou hranicou mal morálny rozmer.