Ostrov Imrali, na ktorom sa včera začal proces s kurdským rebelom Abdullahom Öcalanom, je kulisou nejednej z temných kapitol modernej tureckej histórie. 17. septembra 1961 sem prišiel ako zlomený muž premiér Adnan Menderes, ktorého zbavil moci vojenský puč. Pre Öcalana, ktorý je obvinený zo smrti 29 000 ľudí v priebehu 14 rokov trvajúcej ozbrojenej kampane, to nie je povzbudzujúci príbeh. Jeho samého priviezli na Imrali, ostrov v Marmarskom mori, po tom, ako ho vo februári uniesli zvláštne jednotky v Keni. Mohlo ísť aj o posledný výlet. Hrozí mu totiž trest smrti.
Kým Öcalan si sotva získa medzi Turkami sympatie, Menderes je dnes mučeníkom demokracie. Pochovali ho na Imrali, ale neskôr jeho telo exhumovali a s veľkou slávou pochovali v Istanbule. Po Öcalanovom zatknutí populácia 250 menších hriešnikov z ostrova rýchlo evakuovali. Okolo ostrovčeka s pieskovými plážami, borovicami a starými kamennými domami dnes hliadkujú námorné fregaty a obloha v okolí je uzavretá pred leteckou dopravou. Provizórnu súdnu sieň, ktorá pojme 90 ľudí, vytvorili z bývalého kina. Öcalan sa zúčastní na vypočúvaní v nepriestrelnej sklenej kabíne, ktorá zadrží i výbuch ručného granátu. Šéfa rebelov umiestnili do malej cely zariadenej posteľou, stolom a záchodom. Cvičí v malej telocvični pokrytej oceľovou prepážkou a strážia ho členovia zvláštnych elitných oddielov, podobných tým, ktoré ho zajali v Keni. 51-ročného väzňa pravidelne prehliada tím lekárov. Traja vyšetrujúci sudcovia priletia na ostrov dnes. Budú žiť v odlúčení počas celého procesu, ktorý sa môže ťahať i niekoľko mesiacov.
Nie je bez zaujímavosti, že ostrov Imrali sa stal známym i prostredníctvom filmu. Kurdský režisér Yilmaz Guney odtiaľto v roku 1982 ušiel, keď bol na prechádzke z väzenia, a priamo vo francúzskom Cannes prevzal Zlatú palmu za svoj film Yol. Ten sa začína záberom na Imrali a sústreďuje sa na depresívne putovanie skupiny väzňov na kurdský juhovýchod. (REUTERS, r)
