ial Average zaznamenal raketový vzostup nahor, keď iba od minuloročného novembra posilnil o 1800 bodov, čo je viac ako 21 percent. V súvislosti so Spojenými štátmi sa začalo hovoriť o tzv. novej ekonomike, kde rast produktivity práce umožňuje podnikom zostať konkurencieschopnými aj bez zvyšovania cien.
Potom však prišla studená sprcha vo forme aprílových výsledkov rastu inflácie v najväčšej svetovej ekonomike. Ministerstvo práce v polovici mája zverejnilo výsledky, podľa ktorých USA zaznamenalo vo štvrtom tohtoročnom mesiaci najväčší skok v raste spotrebiteľských cien za posledných 9 rokov. Päť dní nato Federálny rezervný systém (Fed) vyhlásil, že je v prípade inflačného rizika ochotný zvýšiť krátkodobé úrokové sadzby. Dow Jones zaznamenal okamžitý prepad o 500 bodov, a to hlavne v dôsledku prepadu výnosov z dlhopisov.
Po prvých panických reakciách, keď sa investori zľakli, že 9 rokov trvajúca párty sa skončila, prišlo k upokojeniu situácie. Dnes si už väčšina analytikov nemyslí, že by zvýšenie sadzieb bolo nejakou katastrofou pre americkú ekonomiku. Naopak, niektorí dúfajú, že zvýšenie úrokovej sadzby na jednodňové peniaze o 25 až 50 bázických bodov v kombinácii so zlepšujúcou sa situáciou v krízou postihnutých ázijských a juhoamerických krajinách by mohlo zabezpečiť pokračovanie súčasného trendu rastu. Ak by aj Fed na svojom ďalšom stretnutí počas posledných dvoch júnových dní zvýšil cenu krátkych úverov, analytici predpokladajú iba minimálne následky. Napokon, krajina by sa dostala do podobnej situácie ako pred dvoma rokmi, pred vypuknutím krízy v Ázii, Rusku a Brazílii, a ani na tie časy sa najväčšia svetová ekonomika nemá prečo sťažovať.
GABRIEL KÁDASI
