h spoločností Luxemburska, Francúzska, Portugalska, Švajčiarska, Španielska a Belgicka. Slovenská premiéra 3. júna.

Lásky z Lisabonu (pôvodný názov Elles, čiže Ony) vznikol ako medzinárodný film európskych televíznych a filmových spoločností. Jeho režisér Luis Galvao Teles je sám presne vo veku svojich postáv. Problémy starnúcich krásnych žien síce nezamlčiava, ale ukazuje ich v lepšom svetle. Za kulisy sa už musíme pozrieť sami. Dej, ktorý sa ťahá voľne pospájanými epizódami, tvorí televízny program Lindy (Carmen Mauraová) pod názvom Tri tajné želania žien na začiatku štyridsiatky. A pýta sa svojich najlepších priateliek: Francúzok Miou Miou a Guesch Pattiovej, Američanky Marisy Berensonovej a Nemky Marthy Kellerovej. Tu sa začína hneď prvá lož. Všetky hlavné predstaviteľky sú približne o desať rokov staršie než ich postavy. A všetkým, až na jednu, scenár dožičí happy end, ktorý poteší dušu, aj keď nie je dvakrát pravdepodobný. Napokon, toto nie je nijaký Bergman či Fassbinder. Sme na juhu, v Portugalsku, kde sa tragika a radosť zo života kombinujú inak. Nie je to ani sociologická analýza, skôr je to film, ktorý obhajuje umenie žiť a robí to prostredníctvom silných, samostatných hlavných predstaviteliek, čo sa dostali na vrchol svojej kariéry a každá svojím spôsobom balansuje medzi sebarealizáciou a rodinou. Smejú sa, plačú, milujú a žijú v ozajstnom raji, pretože bývajú v Lisabone. Máme pred sebou niť a na nej sú navlečené osudy ženského kvinteta ako koráliky. Príbeh však je, bohužiaľ, preplnený množstvom problémov, ktoré by určite uživili celý televízny seriál. Scenár doň natlačil všetky možné dilemy, aké môžu ženy v strednom veku stretnúť, tým ich príbehy strácajú na citlivosti, a tak sa po úvodných scénach začínajú kĺzať smerom k územiu sitcomu.

Každá z postáv stojí pred výzvou čeliť svojmu "problému" dôstojným a zrelým spôsobom. Linda je žena dynamickej akcie, chce byť nezávislá aj od svojho milenca, a preto ho noc čo noc o tretej ráno posiela domov. Barbara, vedúca pártyservisu, má dve vydarené, takmer dospelé deti a šarmantného exmanžela (Didier Flamant), s ktorým ju napriek jeho prelietavým vzťahom spája čosi ako melancholické priateľstvo. Napriek tomu v jej živote niečo dôležité chýba - a Barbara to hľadá. Eva je profesorka literatúry, snívajúca vdova. Zamiluje sa do nej Barbarin syn Luis, ktorého skvele hrá Morgan Perez. Má ísť docentka literatúry do postele so svojím o dvadsaťpäť rokov mladším študentom? "Áno," hovorí na to film celkom jednoznačne. Napokon: Chloé je záhada, a nevylúštili ju ani jej kamarátky. Nemá deti, ale zato má tajomstvá, ktoré sa vo filme odkrývajú iba veľmi pomaly. Miluje vitálnu výbušnú Brancu. Tá sa popri svojej speváckej kariére venuje striedaniu milencov a svoju dorastajúcu dcéru necháva na starých rodičov. Aj mužské postavy sú výrazné a príťažlivé - tieto ženy sa nezahadzujú s nulami. Lásky z Lisabonu je film, od ktorého netreba žiadať viac, ako môže dať. Napokon, vidíme v ňom jedno z najkrajších bielych miest sveta, a tiež skvelé herečky - Carmen Mauraovú, Miou Miou a Marisu Berensonovú, hoci každá z nich v predchádzajúcich filmoch už asi hrala lepšie. Vďaka nim je film zaujímavejší, než naozaj je. Romantický Lisabon, moderná portugalská gitara, ľahký strih a elegantné spájanie príbehov robia z tohto filmu napriek trhlinám v scenári dobre stráviteľné dielo, čo ani na chvíľu nenudí. Ako keby ste sa pozerali na tanec s uvoľneným rytmom, ktorý nenápadne obnažuje tragiku jednotlivých postáv. A zrazu, ku koncu ani nemáte pocit, že by očakávané happyendy boli lživé. Skôr ich beriete ako výzvu zaplatiť daň, čo si život od vás koniec-koncov vždy raz vyžiada. Urobiť to so štýlom, dôstojne a s odvahou. Až potom vás bohovia môžu považovať za hodných svojej odmeny. ANDREA PUKOVÁ