h, samotársky baduyský ľud medzi nimi nebude. Politika je jednou z vecí, ktoré ich pradávne, záhadné náboženstvo zakazuje. Minulý mesiac sa vybrala delegácia starších do Jakarty. Keďže Baduyčania majú zakázané používať koleso, išli pešo 80 km do Jakarty. "Žiadame o povolenie nezúčastniť sa volieb," povedal náčelník Daina indonézskej volebnej komisii. "Naši predkovia nám zakázali angažovať sa v politike, klamať a okrem toho nadŕžať jednej strane."
Baduyčania o sebe tvrdia, že žijú v krajine nazývanej Pancer Bumi, stred sveta, od úsvitu času. Antropológovia sa nazdávajú, že by mohli byť potomkami kňazov hinduistického kráľovstva Pajajaran, ktorí utiekli do hôr západnej Jávy, keď moslimovia vyplienili túto oblasť v roku 1578. Prísne náboženstvo, zmes animizmu a starodávneho hinduizmu, ich udržalo hlboko v minulosti, odrezaných od vonkajšieho sveta. V strede baduyského kozmu sú tri dediny Vnútorného Baduy, kde obyvatelia lipnú na najprísnejšej forme náboženstva. Cudzinci sem majú prístup zakázaný a iba niekoľkým Indonézanom zvonka sa podarilo preniknúť do vnútornej svätyne. Tento tajný svet obklopuje a chráni 44 dedín Vonkajšieho Baduy, ktoré pôsobia ako nárazníková zóna a exilové útočisko pre tých obyvateľov vnútornej zóny, ktorí porušia pravidlá.
Elektrina je vylúčená. Rovnako aj cudzoložstvo, mydlo, štvornohé zvieratá, hnojivá, sklo, kovový príbor, stínanie stromov, dotýkanie sa peňazí a menenie toku vody. "Ak sa dotkne obyvateľ Vnútorného Baduy pŕs panny, bude odsúdený na nútené práce a vypovedaný," vraví Miharta, predstaviteľ miestnej vlády, ktorý má na starosti oblasť Baduy. "A prirodzene, trest neminie ani ženu." Dedina Gadžeboh je malý zhluk drevených chatrčí, schúlených v údolí rieky. Návštevníci spia na bambusových rohožiach na tvrdej dlážke. Ponúkané jedlo predstavujú solené ryby, ryža a surová zelenina - na raňajky, obed i večeru. Prísne pravidlá komplikujú získavanie potravy. Podvýživa je tu bežná a detská úmrtnosť vysoká. Baduyčania odmietajú modernú medicínsku starostlivosť a vzdelanie. Modelová dedina, ktorú postavili indonézske úrady v snahe vylákať kmeň z izolácie, stojí takmer prázdna. Baduyčania ťažia z novej indonézskej atmosféry demokracie, no o vonkajší svet sa zaujímajú pramálo. "Jediné, na čom nám záleží, je, aby bol štát bezpečný a aby ľudia prosperovali, aby veci neboli drahé," vysvetľuje Aimin.
(REUTERS)
