Pre najchudobnejšie krajiny našej planéty nastali ťažké časy. Napriek tomu, že vždy stáli na okraji svetového hospodárskeho systému, dnes stoja zoči-voči omnoho silnejšiemu nezáujmu. Teraz, keď sa neosvedčila diplomatická cesta, má bohatá časť sveta plné ruky práce s bombardovaním Srbska. Platí za to miliardy dolárov mesačne a ďalšie miliardy bezpochyby zaplatí za nápravu škôd napáchaných týmito bombami vo chvíli, keď k diplomatickému urovnaniu konečne dôjde. Chudobné krajiny sa medzitým musia zmieriť s tým, že pre ne zostáva málo. Rokovania o uľahčení medzinárodného dlhu najchudobnejším z najchudobnejších krajín bude zrejme pokračovať nedostatočne pomalým tempom aj napriek tomu, že na vrcholnej schôdzke G 8 budú predložené nové návrhy na riešenie tejto situácie. Okrem toho sa mnohým kľúčovým medzinárodným inštitúciám, ktoré by chudobným krajinám mohli naozaj pomôcť, nekompromisne znižuje rozpočet.
Nedávne ženevské predstavenie bolo zvlášť pozoruhodné. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), popredná inštitúcia zaoberjúca sa ochranou a podporou celosvetového zdravia, uskustočnila v minulom roku pod novým vedením dr. Gro Bruntlanda, bývalého nórskeho premiéra, niekoľko zásadných reforiem. Na základe týchto reforiem a v súlade s novou agendou WHO vyslovil dr. Bruntland extrémne skromnú požiadavku, aby jadro rozpočtu jeho organizácie, financované darcovskými krajinami, bolo adekvátne navýšené o narastajúce náklady prameniace z inflácie a zmien menových kurzov. Vlády darcovských krajín však aj túto skromnú požiadavku rázne odmietli. Svetová zdravotnícka organizácia teda musí aj naďalej bojovať o financie, zatiaľ čo naliehavosť jej poslania bude zo dňa na deň narastať.
Toto rozhodnutie, podporované predovšetkým Spojenými štátmi, odráža smutnú bezohľadnosť amerického vedenia viditeľnú vo viacerých častiach sveta. Clintonova vláda doteraz nesplatila dlžné členské príspevky Organizácii Spojených národov; čiastočne vinou republikánskej opozície v Senáte, ale čiastočne aj preto, že Clintonova vláda jednoducho nepovažuje záslužné aktivity OSN za svoju prioritu. Na jednej strane vyvíjajú USA na inštitúcie OSN proreformný tlak, keď však k reformám dôjde ako v prípade Svetovej zdravotníckej organizácie, prekričia ich Spojené štáty volaním po ešte väčšej rozpočtovej prísnosti.
Výsledkom je pokračujúci katastrofický stav najchudobnejších krajín sveta, kde sa nebezpečne zväčšuje bremeno infekčných chorôb, ako je malária, AIDS či tuberkulóza. Bohaté krajiny vrátane USA sa však nemajú čím utešovať. Mikróby nepoznajú hranice a nemusia čakať na pasovú kontrolu. Alarmujúci vzostup infekčných chorôb nebude už čoskoro problémom len najchudobnejších krajín, ale rozšíri sa po celom svete.
Iróniou osudu je, že vedecké poznatky z biológie a z oblasti informačných technológií umožňujú rozvoj a použitie moderných prostriedkov na boj proti týmto zákerným chorobám. Očkovacie technológie urobili za posledných desať rokov veľký krok dopredu. Vakcíny proti všetkým trom spomenutým smrteľným chorobám sú už na dohľad, bude však ešte treba niekoľko miliárd dolárov, než prejdú všetkými štádiami výskumu a vývoja a než sa budú dať využiť vpraxi. Aj pri cene niekoľkých miliárd dolárov by bol ľudský prínos z každého ušetreného dolára jedným z najväčších možných príspevkov ľudstvu. Napríklad oných zhruba desať miliárd dolárov vynaložených na bombardovanie Kosova na jar tohto roku by mohlo pravdepodobne pokryť náklady na niekoľkoročnú vedeckú parácu na všetkých troch vakcínach dohromady!
Nezáujem bohatých krajín na čele so Spojenými štátmi americkými o otázky globálneho otepľovania, celosvetového zdravia, uľahčenia medzinárodného dlhu alebo reforiem finančných systémov sa raz tragicky obráti proti nim samotným. Rozsah záujmu a pozornosti bohatého sveta je príliš úzko zameraný a príliš obmedzený. Naša ochota míňať peniaze sa zdá omnoho väčšia, ak ide o vojnu, než v prípade mierových a preventívnych riešení ťaživých problémov, pred ktorými stojí ľudstvo a predovšetkým tí najchudobnejší z najchudobnejších. Je najvyšší čas, aby sa medzinárodné spoločenstvo postavilo v týchto otázkach do vedúcej úlohy.
JEFFREY SACHS, Cambridge
Autor je riaditeľom Harvardského ústavu pre medzinárodný rozvoj a profesorom v odbore medzinárodného obchodu na Harvardovej univerzite. Predtým bol hlavným zahraničným poradcom pre ekonomiku vlád Ruska, Poľska a Bolívie.
