Toto konštatovanie vyzerá v zemepisných šírkach, kde nie je jasné, že nálety boli jedinou cestou, ako zastaviť Miloševičov nacionalistický sen o Veľkom Srbsku, iste provokatívne. Ak si však rozoberieme niektoré body dohody, ktorú juhoslovanská armáda a NATO podpísali v Macedónsku, nič iné ako konštatovanie, že USA opäť ustúpili z tejto minianalýzy, vyjsť ani nemôže.
Ústupok č. 1: Americký prezident Bill Clinton ešte prednedávnom tvrdil, že letecké nálety na Juhosláviu budú pokračovať do času, kým sa srbská armáda úplne nestiahne z Kosova. Podľa dohody podpísanej v Macedónsku letecké nálety prestanú okamžite, keď sa potvrdí, že juhoslovanská armáda sa z Kosova naozaj začína sťahovať. Srbi majú na stiahnutie 11 dní - či ich využijú naozaj na stiahnutie, to už je otázne. Objektívne však treba dodať, že tu USA nepodľahli natoľko Srbom, či ich ruským protektorom, ako skôr vlastným spojencom z NATO, pričom najväčší tlak, aby sa nálety zastavili čo najskôr, vyvíjalo Nemecko. Minister zahraničných vecí SRN Joschka Fischer, inak člen pacifistickej strany Zelených, už nevládal zotrvať v politickom špagáte, keď na jednej strane musel podporovať politiku vlády a NATO, a na strane druhej odpovedať na otázky, ako je to s proklamovanými plánmi Zelených zrušiť NATO. V mene stability nemeckej koalície bolo v záujme nemeckej vlády ukončiť konflikt v Kosove čo najskôr. A to za každú cenu.
Ústupok č. 2: USA pristúpili na zastavenie náletov ešte predtým, ako Bezpečnostná rada OSN odsúhlasila návrh rezolúcie o Kosove. Podľa denníka USA Today bola pôvodne v texte dohôd z Macedónska veta, ktorá hovorila, že NATO môže začať nálety na Juhosláviu do 24 hodín po tom, ako by Bezpečnostná rada OSN eventuálne neschválila návrh rezolúcie o Kosove. Na nátlak Ruska a srbskej strany bola táto veta z textu dohody nakoniec vynechaná.
Ústupok č. 3: USA a NATO uznali politika obvineného z vojnových zločinov za oprávneného podpisovať medzinárodné dohody. A čo je už úplne nepochopiteľné, napriek tomu, že Miloševič porušil svoje slovo už niekoľkokrát, Bill Clinton aj po tomto verí, že táto dohoda "je dôležitý krok smerom k mieru". To obyvatelia krajiny, ktorú spravuje, sú realistickejší. Podľa prieskumu CNN si nielenže 63 percent Američanov želá, aby nálety pokračovali až do času, kým Miloševič nebude zosadený, ale až 68 percent je toho názoru, že mier na Balkáne "bude dosiahnutý za 100 rokov alebo viac". Pri americkej politike ústupkov v celku oprávnené očakávanie.
ZOLO MIKEŠ, Washington
(Autor študuje medzinárodné vzťahy na Georgetownskej univerzite)
