"K svojmu odchodu z Ružomberka sa už nechcem vracať... Z Liptova som prešiel do Zvolena. Tamojšie mužstvo v tom čase bolo po polovici súťaže v II. lige predposledné a chcelo sa v súťaži udržať. Veľmi rýchlo sa ukázalo, že záchrana nie je reálna. Chvíľku som ešte vo Zvolene vydržal, potom som sa rozhodol odísť a snažil sa nájsť nové angažmán. Nepodarilo sa. Dokonca ani v lete. Hlásil som sa ako nezamestnaný na úrade práce, psychicky som bol úplne hotový."

m V januári ste začali opäť s prípravou v mužstve SCP. Aký bol návrat do tréningového procesu?

"Predovšetkým som bol rád, že sa po viac ako sedemmesačnom státí môžem opäť venovať futbalu. Spočiatku som nemal žiadne plány. Začínal som vlastne od piky, cítil som sa ako brankárske bábätko. Ani by mi nebolo napadlo, že sa na jar objavím v bráne."

m Peter Jakubech, ružomberská jednotka, ochorel a v 4. jarnom kole ste išli v Prešove medzi žrde. V bráne SCP ste potom stáli až do konca súťaže a navyše ste boli oporou mužstva. Ako ste to dokázali?

"Teší ma, že v dvanástich stretnutiach som inkasoval len päť gólov, z toho štyri z jedenástok. Tohtoročná jar bola jedným z najvydarenejších úsekov v mojej kariére. Nie je to iba moja zásluha. V kolektíve vládla pohoda, všetci ťahali za jeden povraz, chlapci odvádzali výbornú prácu v defenzíve. Myslím si, že výsledky hovoria za všetko." JÁN SVRČEK