ospodárskej školy mu totiž ani sama nerozumie. Riaditeľ ju zamestnal v núdzi, lebo sa nazdával, že lepšia nekvalifikovaná učiteľka ako žiadna. Dekan bratislavskej Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského Miron Zelina hovorí, že o podobné prípady v praxi nie je núdza. "Angličtinu v mnohých školách učia ženy z domácnosti, dievčatá, ktoré pôsobili v Anglicku ako au pair. Len máloktorá z nich má štátnicu z anglického jazyka, no riaditelia škôl sú spokojní, že niekoho zoženú, čo dá deťom aspoň aké-také základy," vysvetľuje prof. Zelina. "Smutné však je, že títo nekvalifikovaní učitelia bez základov pedagogiky či psychológie môžu v žiakoch neraz zanechať neblahé stopy," tvrdí Zelina. "Žiaci nedostávajú dobrý základ, prirýchlo si privyknú, že im stačí, ak odrapocú to, čo je v učebnici, veď ich učiteľ aj tak nemá na viac," konštatuje Zelina. Na Slovensku v tomto období pôsobí takmer stotisíc pedagogických pracovníkov, ktorí sa starajú o žiakov materských, základných, stredných škôl, základných umeleckých škôl, stredných odborných učilíšť a špeciálnych škôl. Kým v roku 1992 bolo spomedzi nich nekvalifikovaných len asi 12 percent, v tomto školskom roku už školákov učí 33 percent pedagógov bez patričného vzdelania. Príčin je niekoľko. Niečo majú na konte zmeny v koncepcii obsahu výchovy a vzdelávania, ktoré spôsobili nedostatok učiteľov etiky, cudzích jazykov a niektorých odborných predmetov. Najväčšiu negatívnu úlohu však zohrávajú dlhoročné pretrvávajúce ťažkosti a problémy s finančným ohodnotením postavenia učiteľa a jeho efektívnej motivácie. Plat absolventov pedagogických fakúlt, ktorý predstavuje niečo vyše päťtisíc korún, patrí k najnižším v národnom hospodárstve, o nič lepšie však na tom nie sú ani učitelia s praxou. Po pätnástich rokoch za katedrou dosahujú priemerný plat okolo desaťtisíc hrubého. Pracovníci odboru regionálneho školstva Ústavu informácií a prognóz v školstve vypracovali v spolupráci s ministerstvom školstva informácie o kvalifikovanosti pedagogických pracovníkov a odbornosti vyučujúcich v materských, základných, stredných a špeciálnych školách. Údaje signalizujú, že v rezorte pôsobí takmer tretina nekvalifikovaných učiteľov. Najviac nekvalifikovaných učiteľov - 11 244 so stredným pedagogickým alebo všeobecným či odborným vzdelaním pôsobí na základných školách. Prvákov a štvrtákov učí asi 5464 pedagógov so stredným vzdelaním, na druhom stupni ich je vyše 1800. Relatívne vysoký počet učí aj v špeciálnych školách. Kým s odbornosťou vyučovania francúzskeho, slovenského, ukrajinského či ruského jazyka, alebo matematiky nie sú problémy, to isté sa už nedá povedať o občianskej výchove, etickej výchove, anglickom a nemeckom jazyku, dejepise, zemepise, výtvarnej či hudobnej výchove. V priemere sú tieto predmety pokryté odbornými učiteľmi iba na 50 percent. Najvyššiu odbornosť vyučovania všeobecnovzdelávacích predmetov dosahujú gymnáziá a stredné odborné školy. Tam má až 13 predmetov 90-percentnú odbornosť. Úplne najnižšiu úroveň odbornosti vykazujú špeciálne školy. Alarmujúci je však aj stav v základných školách. V ročníkoch 5–9 je odbornosť pri desiatich predmetoch pod hranicou 70 %. Nedostatok kvalifikovaných učiteľov riaditelia riešia aj zamestnávaním dôchodcov. V tomto školskom roku ich za katedrami stojí 7149, čo je z celkového počtu pedagógov 8,46 percenta. Na bratislavskú Pedagogickú fakultu UK sa tento školský rok hlási 4630 uchádzačov, z ktorých budú môcť prijať asi 500 prvákov. Po promócii však do školstva nastúpi len asi 8 percent jazykárov a 50 percent matematikárov.