Ozývajú sa hlasy, že príprava učiteľov by nemusela mať v budúcnosti univerzitný charakter, že niektorým školám by stačili aj učitelia s pedagogickou prípravkou, ako bola kedysi. Čo na to hovoríte?
"O smerovaní pedagogického vysokoškolského štúdia sa hovorí už dlhšie. Sú prívrženci dnešnej podoby s univerzitným smerovaním, ale aj liberálnejší, ktorí sa prikláňajú k vzdelávaniu na pedagogickej škole či v pedagogickom ústave. Ja osobne uprednostňujem možnosť širokospektrálneho vzdelávania budúcich učiteľov."
Mala by sa príprava orientovať viac teoreticky alebo prakticky?
"To súvisí so sebareflexiou študentov. Vysokoškoláci považujú za prospešné, ak sú úspešní pri svojom účinkovaní v rámci pedagogickej praxe. Pozorujeme však, akoby študenti nepociťovali potrebu teórie, stačí im, že vedia, čo majú učiť a ako majú učiť. Nehľadajú odpoveď na otázky, prečo majú niečo učiť a prečo to tak majú učiť."
Myslíte si, že to súvisí s orientáciou vysokoškolskej prípravy?
"Určite. Je to dôsledok jednostranne orientovaného vysokoškolského vyučovania. Vďaka nemu u študentov vyhasol alebo sa ani nevytvoril impulz na kladenie otázok vyučujúcemu ani sebe. Ale podporujú to svojimi postojmi aj základné a stredné školy."
Čím konkrétne?
"Tým, že uprednostňujú absolventov, ktorí sú pripravení okamžite zaujať postavenie učiteľa. Školy akoby si neuvedomovali, že takto získavajú len opakovateľov, napodobovateľov už zaužívaných postupov, a nie tvorivé a kriticky mysliace osobnosti."
Veľké percento vašich absolventov do škôl nikdy nenastúpi. V čom to je?
"Prím hrá určite stimulácia pedagógov v praxi. Pozorujeme však už počas štúdia, že pre mnohých študentov je vnútorný motív chcieť byť profesionálom v učiteľskej kariére úplne vzdialený. Študenti sa počas štúdia orientujú viac na seba než na identifikáciu s budúcou profesiou."
JARMILA HORÁKOVÁ
