i NATO či USA. Pritom pomenovať túto skutočnosť naozaj nie je ťažké - je to varovanie.

Vpád ruských vojsk do Kosova - lebo to, čo Rusi predviedli, bol vpád - prišiel totiž po tom, ako im NATO a USA odmietali prideliť v Kosove zónu pre ich vojská, ktoré majú byť súčasťou mierových síl. Majú Rusi nárok na svoju zónu v Kosove? Na túto otázku sa dá odpovedať z viacerých aspektov. Odpoveď však bude vždy rovnaká - nie.

Zabudnime na alternatívu, že vpád bol chybou - ak by to totiž bolo tak, ako tvrdil ruský minister zahraničných vecí Ivanov, ruskí vojaci nemajú nárok ani zúčastniť sa mierovej misie v Kosove. Niet totiž takej armády, ktorá by do svojich radov prijala vojakov, ktorí majú vo svojom vedení taký chaos, že sa omylom vydajú na pochod, keď rozkaz znie stáť. Ak to omyl nebol - čo je vzhľadom na historické skúsenosti s ruskou armádou trošku pravdepodobnejšie - tak potom je nutné zodpovedať si otázku, čo by mali spraviť USA ako skutočná veľmoc, aby na takto vyslovené prianie Ruska hrať veľmocenskú úlohu vo svetovej politike odpovedali. Prideliť Rusom naozaj ich vlastnú zónu? Uznať, že sú veľmoc? Prečo? Iste, táto krajina má jadrové zbrane. To však má dnes už aj India či Pakistan. Rusi dnes skutočne nemajú na to, aby hrali vo svetovej politike veľmocenskú úlohu. Na to, aby krajina veľmocou bola, musí mať nielen zbrane, ale aj vyspelú ekonomiku. Rusi ju zatiaľ nemajú, nie sú veľmocou, niet im prečo ustupovať.

Vpád ruských vojsk do Kosova je varovaním. Varovaním, ktoré USA nesmú podceniť. Iste - všetko sa vyrieši. Ale AKO, to bude zaujímať nielen obyvateľov USA a NATO, ale aj obyvateľov krajín, ktorých geopolitickým záujmom zatiaľ zostáva dostať sa pod ochranný dáždnik USA a NATO. Práve preto, lebo sa domnievajú, že USA a NATO sú dosť silné, aby odolali ruskému tlaku, ruskému vydieraniu. To, AKO sa celá záležitosť vyrieši, naznačí, či sú očakávania týchto krajín oprávnené.

ZOLO MIKEŠ, Washington

(Autor študuje medzinárodné vzťahy na Georgetown University)