výstav umelcov. Výtvarníci z Čínskej ľudovej republiky boli šokovaní stretnutím zo západnými masmédiami. Americký pavilón Anna Hamiltonová poňala ako biely pavilón so štruktúrou Braillovho slepeckého písma, ktoré zviditeľňuje zo stropu sa sypúci červený prášok. Belgičan Miachel Francois navodil scénograficky prízračnú atmosféru zahmleného bieleho priestoru, z ktorého sa vynárajú obrovské plagáty Anny Veronicy Janssensovej. Animované filmy Juhoafričana Williama Kentridgaeho o útlaku a ponižovaní vznikajú namiesto zložitého fázovania neustálym gumovaním a prekresľovaním pôvodných pastelov. Japonec Tacuo Majadžima ukazuje náš zdigitalizovaný vek zhmotnením elektronickej večernej oblohy, kde miliardy hviezd zastupujú neustále naskakujúce blikajúce čísla. Juhoslovan Todor Stevanovič svojimi plátnami vyjadruje rozbitosť osoby a času, negáciu všetkých hodnôt minulosti, prítomnosti, nádeje a beznádeje. Dátumy na dielach sú apríl 99 a máj 99. Nemka Rosemarie Trockelová vytvára počítačovo aseptické videopríbehy skutočnosti. Španielka Esther Ferrerová svoje podobizne skladá z dvoch častí fotoportrétov z rozličných období svojho života. Okrem toho kladie zásadnú otázku: "Chcete, aby najbližšiu akciu NATO vysielala CNN alebo kanál Arte?" Jedným z prvých návštevníkov slovenskej časti bienále, kde v koncepcii A. Kusej a P. Hanákovej tetujú predlohy slovenských umelcov, bol český výtvarník a šperkár Pavel Opočenský. Záujem o slovenskú expozíciu je obrovský, dokonca bolo treba stanoviť časový poradovník. Hoci bienále potrvá až do jesene, ceny sú už rozdané a poznajú svojich držiteľov. Zlatého leva za celoživotné dielo tento rok prevezme 88-ročná Američanka Louise Bourgeoisová zastúpená šitými vankúšikovými formami s pohlavnými znakmi a jej 58-ročný krajan Bruce Nauman s videozáznamom špárania sa v nose.
MIROSLAVA HRIADELOVÁ, Benátky
