Srdcia milovníkov kvalitnej hudby v rytme funky sa radujú, svoj štvrtý radový album práve vydáva britská skupina Jamiroquai i vesmírne spriaznená duša pražskej formácie J.A.R. a svoje schopnosti odhaľujú v plnej nahote. Charizmatický líder prvej z nich, spevák a autor väčšiny repertoáru Jason Kay (29) nezostal povesti majstra, ktorý roztancuje masy, ani na Synkronized nič dlžný. Hoci godzillovskou filmovou témou Deeper Underground, ktorou preklenul posledné štúdiové projekty, fanúšikov navnadil na potenciálne tvrdší zvuk, prevažná časť z desiatich noviniek (jedenástou skladbou je v booklete nepriznaný bonus čiastočne premixovaného príspevku k blockbusteru Godzilla) je verná tradičným tanečným podkladom. Modelovaným so šperkárskym citom, ako už u Jamiroquai býva pravidlom, priestrannými sláčikovými aranžmánmi a jemne džezovými náznakmi až po prekvapujúco sľubné fade outy. Päť a pol minúty dáva poslucháča úspešne do pohybu úvodná albumová verzia boogie singla Canned Heat a odpočinúť ho nechá iba na polceste disku. Oddychový čas, ktorý v presnej polovici zabezpečí wonderovský vplyv Falling, sa prihlási o slovo už len v samotnom závere King for A Day. Medzitým na ušné bubienky a pohupujúce sa údy striehne typický ultramoderný spacefunk prekladaný strhujúcou razanciou (Black Capricorn Day), gradujúcou dance rovinou (Supersonic) i na prvé počutie arytmickou plochou (Where Do We Go From Here?). Po debute Emergency on Planet Earth (Stav núdze na planéte Zem, 1993), dvojke The Return of the Space Cowboy (Návrat vesmírneho kovboja, 1994) a predchádzajúcej kolekcii Travelling Without Moving (Cestovanie bez pohybu, 1996) si skupina Jamiroquai opäť zdvihla latku, ktorej úchytky už beztak v galaktických výšinách len-len nevykĺzli z okrajov nosných tyčí. Posúvať ju začala v roku 1992, keď sa sformoval základ zostavy, ktorá efektne vystrelila do hudobnej stratosféry vesmírnu modernu parazitujúcu na tanečnej retro dokonalosti. Dnes ju spolu s bubeníkom Derrickom McKenziem, klávesistom Tobym Smithom či gitaristom Simonom Katzom tvorí aj nový basgitarista Nick Fyffe, ktorý na jazdu nastúpil po nedávnom odchode Stuarta Zendera. Jason Kay, nekompromisný kritik svetovej politiky i životného prostredia a vášnivý priaznivec rýchlej automobilovej jazdy, sa narodil 30. decembra 1969 v Stretforde ako jedno z dvojčiat. Brat mu zomrel ešte v detstve, svojho pôvodom portugalského otca nikdy nevidel, a tak zostal sám s matkou Karen - kabaretnou tanečníčkou a speváčkou, s ktorou precestoval kus sveta vrátane afrických krajín. Práve dnes mu stačí, aby prišiel zahrať do Glasgowa, cez víkend ho dvakrát privíta aréna Wembley a na celý júl si zaplnil koncertný kalendár vystúpeniami v Severnej Amerike.
V medziplanetárnych priestoroch kozmického funku je ako doma aj česká skupina J.A.R. nadväzujúca na albumy Frtka (1991), Mydli-to (1994) a Mein Kampfunk (1997) projektom Homo fonkianz. Meno mu vymyslela herečka Anna Geislerová, partnerka aj ako moderátora televízneho Kinoboxu známeho Romana Holého, s ktorým na základných kameňoch J.A.R. stojí raper Michael Viktořík, spevácka muzikálová hviezda so špecificky zastretým hlasom Dan Bárta (ex-Alice) a svojský textár Oto Klempíř plus ďalší významní jedinci hrajúci na gitárok, baszugitárok, saxopondok, tenorton, altoton alebo trumpeton. Totiž aby bolo jasné, pre nezasvätených často nepochopiteľný osobitý humor sa preplieta tvorbou tak dokonale ako žánrová smršť, kedže jediným možným označením pre svojráznu partiu pravdepodobne je acid-jazz-funky-soul-heavymetal-rapová kapela. Limitovaná edícia 3000 kusov albumu vyšla v plechovom obale a videoklip k pilotnému singlu Bulháři, v ktorom vokálom a stepom hosťuje Helena Vondráčková, už stihol vyvolať ostrú oficiálnu kritiku zo strany bulharského zastupiteľstva v Prahe pre údajné hanobenie národa. Satirický osteň a "strelené" zveličenia v kompozíciách funky klanu J.A.R. (už len kontroverznou asociáciou v názve) sa pre mnohých skutočne pohybujú na hranici únosnej miery. Kritikom musí napríklad taká slovná hračka Ťo ti ťo, nadýchnutá k priam rasistickej sile, poriadne ležať v žalúdku. Knižku vloženú k CD si skupina vyzdobila ukážkami tetovania, pod niektoré texty pridala ešte väčšmi mätúce vysvetlivky a gramatiku prejavu si poskladala z vlastného jazyka, v ktorom je len sama in, z češtiny, japončiny, zo španielčiny, z maďarčiny, ba dokonca zo slovenčiny. Iba tým zvýraznila svoju charakteristickú predponu multi-, ktorú možno aplikovať nielen na obsah reči a štýlu, ale predovšetkým na uplatnenie jej hudby. Od tanca cez pozorné načúvanie až po otvorený odpor. Ide síce leto, ale J.A.R. sa veru nadvlády v hudobných vodách tak rýchlo nevzdá.
DALIBOR HLADÍK
