SDK - skutočná šanca na zmenu. Tomuto heslu uverilo vlani v jesenných parlamentných voľbách 884 497 slovenských občanov, teda
26,33 % zúčastnených voličov. Dôvodov na takéto presvedčenie (či vieru) mali spomínaní voliči dosť - bola ním aj dlhodobá frustrácia z panovania trojky HZDS, SNS a ZRS, ktorého skutočné dôsledky spoznávajú občania dnes a denne, bolo ním vylúčenie Slovenska z integračných transatlantických a európskych procesov, bolo ním pravidelné nedodržiavanie zákonov, ústavných nevynímajúc, bola ním mafianizácia ekonomického a politického života, bolo ním zmarenie referenda a čoraz väčší kontrast medzi sľubmi a činmi bývalej vládnej koalície, bolo ním aj presvedčenie, že ak sa predstavitelia piatich strán vedia dohodnúť pred voľbami, vydrží im to porozumenie aj po voľbách, atď., atď...
Získanie ústavnej väčšiny vo voľbách vytvorilo novej koalícii tie najlepšie predpoklady, aby vydržali vládnuť celé štyri roky (napokon, stačí na to aj 61 poslancov, aby nebolo možné vypísať predčasné voľby). Skutočnosť, že vládu zostavila priveľmi široká koalícia, však už priniesla aj prvé plody - rozhodovanie je zdĺhavé a aj keď vždy doteraz k dohode vnútri SDK i vládnej koalície došlo, straty, ktoré tieto dohodovania sprevádzajú, sú zbytočne veľké a zbytočné. Hoci, prečo by práve títo štátni úradníci mali byť iní?
Nedeľný kongres faktického víťaza volieb sa môže venovať svojim problémom i problémom občanov - hoci ich nemožno od seba oddeliť, vnútorne usporiadaná a upokojená koalícia môže razantnejšie presadzovať potrebné opatrenia, balíčky a koncepcie. Napriek všetkému má SDK ešte stále vysoký kredit - možno nadštandardný, možno nezaslúžený, ale nič lepšie sa zatiaľ na domácej politickej scéne neukazuje. Čo neznamená, že pôjde o stav trvalý. Proces voľby prezidenta by mal byť pre SDK skôr dôvodom na zamyslenie ako na uspokojenie - a podobných správ je v dennej tlači viac, ako je voličom SDK milé.
RÓBERT KOTIAN
