VIEDEŇ (TASR) - Rozsiahle porušovanie ľudských práv v Juhoslovanskej zväzovej republike a predovšetkým v Kosove a potláčanie slobody vyjadrovania v bývalých komunistických krajinách sú hlavnými témami výročnej správy Medzinárodného helsinského výboru pre ľudské práva (FIH) zverejnenej včera vo Viedni. Správa podrobne mapuje situáciu v oblasti dodržiavania ľudských práv v 39 európskych krajinách vrátane bývalého komunistického bloku za uplynulý rok. V Juhoslávii je porušovanie základných ľudských práv najmarkantnejšie, uviedol predseda FIH Aaron Rhodes, podľa ktorého jeho organizácia spolu s ďalšími humanitárnymi inštitúciami požiadala o aktívnejšiu účasť medzinárodného spoločenstva v Kosove. Podľa šéfky srbskej pobočky FIH Sonje Biserkovej symbolizuje juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič režim v celej krajine. Situácia však zašla ešte ďalej, bombardovanie urýchlilo chod vecí a jasne ukázalo hlboké problémy súčasnej Juhoslávie, dodala S. Biserková.
Správa ďalej kriticky poukazuje na situáciu v niektorých krajinách východnej Európy a v štátoch bývalého Sovietskeho zväzu, v ktorých je potláčanie slobody vyjadrovania a slobody tlače bežným javom. V tejto súvislosti sa spomínajú predovšetkým Turkménsko, Azerbajdžan, Chorvátsko, Kirgizsko a Rusko. Diskriminačné opatrenia voči náboženským menšinám zasa neušli pozornosti FIH v Rakúsku, Francúzsku, Lotyšsku, Rusku a niektorých krajinách Strednej Ázie. V ďalších štátoch sa očividne porušuje právo na vytvorenie organizácií a politických strán. Situácia v tejto oblasti je mimoriadne vážna predovšetkým v Bielorusku, kde každá organizácia môže byť zakázaná rozhodnutím súdu. Podľa FIH zostáva otázka základných práv národnostných menšín jednou z najcitlivejších záležitostí v krajinách ako Rumunsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Slovinsko a Juhoslávia. S čoraz väčšími ťažkosťami sa stretávajú aj žiadatelia o azyl, hľadajúci útočisko pred perzekúciami v ich rodných krajinách.
