nepodarilo dať dokopy skladačku novej vlády, i keď má povesť trpezlivého a pokojného vyjednávača. Malé strany vznášali stále väčšie nároky na ministerské kreslá a žiadali zmenu Barakom deklarovaných programových cieľov a už-už sa zdalo, že nový premiér sa uspokojí len so 66 poslancami ľavicových, centristických a náboženských strán. Situácia sa však zmenila tento týždeň, keď vodca sefardskej ultraortodoxnej strany Šaas Arieh Deri, odsúdený na štyri roky väzenia, pochopil, že zrieknutie sa poslaneckého mandátu nestačí na to, aby jeho strana mohla zúročiť vynikajúci volebný výsledok, a vzdal sa aj postu šéfa strany. Tým, že Šaas splnil podmienku na vstup do koalície, ktorú mu Barakov Jeden Izrael jasne sformuloval, sa novému premiérovi otvorila možnosť vytvoriť koalíciu s podporou 77 poslancov, v ktorej by mohol, vzhľadom na umiernenosť Šaas v týchto otázkach, hladko prijímať rozhodnutia týkajúce sa mierového procesu.

Prišiel by síce o šesť poslancov ľavicovej Šinui, no okrem 17 poslancov Šaasu by získal aj ďalších. Deriho rezignácia zrejme urýchli koaličné rokovania s menšími náboženskými stranami, ktoré sa asi stanú prístupnejšími, pretože rozšírením koalície so Šaas by sa ich dôležitosť zmenšila. Úspech tohto projektu ešte tak trochu závisí od strany Merec (10 poslancov), ktorá okrem Deriho rezignácie žiada aj to, aby bol vylúčený z akéhokoľvek rozhodovania o záležitostiach strany. Merec svoj názor na "mužov v čiernom", ako sa zvyknú nazývať členovia Šaas, jasne vyjadril, keď žiadal garancie, že sa Šaas naučí rešpektovať zákon a upustí od korupčných a fundamentalistických praktík. I samotný Barak uznáva, že Šaas k splneniu takejto podmienky niečo ešte chýba, no on sám je ochotný vziať ju do vlády tak trochu "na výchovu". Šaas sa môže opierať o širokú podporu najchudobnejších vrstiev vzhľadom na sieť sociálnych, vzdelávacích a náboženských inštitúcií, ktoré riadi, a pre mnohých svetsky zmýšľajúcich stúpencov moderného demokratického štátu práve v tom spočíva jeho moc i nebezpečenstvo. Nároky Šaas na ministerské kreslá sú dosť vysoké, post ministra zahraničných vecí alebo vnútra mu však Barak ani nemá v úmysle dať. V rámci koaličných rozhovorov pokračujú aj kontakty medzi Barakovým tímom a Likudom, no ukazuje sa, že Likud si radšej zvolí možnosť v opozícii vybudovať nový imidž po štyroch rokoch Netanjahuovej vlády, keď došlo k značnej dezintegrácii strany.

KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ