Šapovalov, Z. Vongrey, I. Lacko, M. Tomanová-Šlosiarová, B. Lenhardová, P. Schneider, Š. Svitok
To, že Štátna opera Banská Bystrica je medzi slovenskými opernými scénami divadlo s najnekonvenčnejšou, najozvláštnenejšou dramaturgiou, je všeobecne akceptovaný fakt. Pri kreovaní repertoáru je zreteľná snaha vyvažovať exkluzívne tituly a "kassenstücky", popri operetách a klasickom repertoári nezabúdať ani na operu 20. storočia či neuvádzané diela známych majstrov. V tejto sezóne tak súbor naštudoval Janáčkovu Jej pastorkyňu, muzikál Hello, Dolly! a najnovšie uviedol v slovenskej premiére Verdiho operu Ernani, skomponovanú podľa Hugovej rovnomennej básne. Nie je to prvé málo uvádzané Verdiho dielo v repertoári Štátnej opery, ide o nadviazanie na líniu, ktorú začal Maestrov Aroldo (1993) a Luisa Millerová (1995).
Na scénickej podobe príbehu tragickej lásky revolucionára Ernaniho a jeho milej Elvíry spolupracovali režisér Martin Bendik a. h., scénograf Juraj Fábry a. h. a kostýmová výtvarníčka Marija Havran a. h. Zámerom Martina Bendika bolo vytvoriť výtvarné divadlo, čo sa tvorcom do značnej miery i podarilo, najmä finálové zborové scény pôsobili skutočne silným dojmom. Lyrické pasáže vyšli miestami značne staticky, čo je však mnohokrát menšie zlo, než v snahe o akčnosť ísť proti obsahu a nálade hudby. Voči partitúre sa tvorcovia neprehrešili, i keď jednoduché nadčasové kostýmy a scéna, koncipované v základnej čierno-bielej farebnosti, vonkoncom nezdôrazňovali historický rámec deja, situovaného do obdobia vlády Karola I. (16. storočie).
Najväčším negatívom prvej premiéry je silná nevyváženosť sólistického obsadenia a v dôsledku toho i nesúrodý dojem z celého predstavenia. Vynikajúci výkon podal Zoltán Vongrey v úlohe španielskeho kráľa Dona Carla. Jeho zvučný, farebne krásny barytón znel vyrovnane vo všetkých polohách, nádherne mäkko tvorené vysoké tóny doslova hladili sluch. Svojím dramatickým dominantným prejavom strhával i spoluúčinkujúcich, najlepšie vyzneli práve scény s jeho prítomnosťou. Naopak, regresívnym činiteľom bol Oleg Šapovalov ako Ernani, ktorý mal veľké problémy s vysokou polohou i čistotou intonácie, no najneodpustiteľnejší je jeho mŕtvy herecký prejav a nehybná mimika. V úlohe Elvíry sa predstavila Mária Tomanová-Šlosiarová, spevácky viac-menej istá, no herecky chladná, Igor Lacko ako charakterovo odgradovaný Silva a v menších úlohách Božena Lenhardová, Peter Schneider a Šimon Svitok.
Banskobystričanov treba pochváliť za tvorivú odvahu, ktorá je o to vzácnejšia, že sa jej nevzdávajú ani v skutočne ťaživých ekonomických podmienkach a veriť, že Ernani v priebehu repríz získa potrebný jednotný ťah a suverenitu všetkých zúčastnených. MICHAELA MOJŽIŠOVÁ
(Autorka je divadelná kritička)
