s ústavou. Fond národného majetku potom len za 500 miliónov predal jeden zo strategických podnikov. Tzv. zlato slovenskej ekonomiky, Nafta Gbely, sa dostalo do rúk človeka, ktorý vyšiel z HZDS. O zločineckej privatizácii kričala najviac bývalá opozícia. Preto je dnes veľkým paradoxom, že hoci vládne už viac než osem mesiacov, situácia s Naftou Gbely nie je doriešená. V prípade odpredaja podniku zahraničnému investorovi by už Nafta svojho majiteľa mala. Záujemcovia mimo Slovenska boli totiž schopní a ochotní okamžite splniť požiadavku Vladimíra Poóra, že Naftu Gbely vráti len za podmienky odkúpenia jeho 75-percentného podielu v Nafte Trade. A o privatizáciu sa uchádzali samé uznávané giganty s ručiteľmi bánk svetových mien. Vláda sa však po počiatočných rokovaniach s uvedenými firmami rozhodla pre presunutie Nafty do slovenských rúk. Iste by to bol chvályhodný krok, keby Naftu nepresúvali podniku, o ktorom tesne po prevzatí moci minister hospodárstva i ministerka financií hovorili ako o vytunelovanom podniku, na ktorého oživenie budú potrebné aspoň 4 miliardy. Slovenský plynárenský priemysel pritom v celej transakcii zastupuje jeho námestník Ján Kasper, známy ako predvolebný sponzor SDĽ a takisto Mikuláša Dzurindu, ku ktorému mal Černák ako šéf volebnej kampane SDK pomerne blízko. Má síce dobrú stratégiu - chce predať podiel SPP v Globteli a de facto zrušiť spoluprácu s SPP Bohemia odpredaním podielov v českom plynárenstve a jeho aktivitách - jej druhú časť však zatiaľ v praxi nezačal realizovať. A pritom má SPP po dohode s FNM kúpiť Poórov podiel v Nafte Trade. Síce za korunu, ale aj s nevyrovnanými pohľadávkami. Celé to teda vyzerá ako čakanie na Godota. Fond tvrdí, že čaká na SPP, plynári vraj čakajú na pregnantné rozhodnutie vlády. Nervózni sú občania, FNM SR a aj Poór. Otázkou zostáva, či v situácii, v akej sa nachádzajú slovenské spoločnosti, treba verejnosti deklarovať ponechanie istých
inštitúcií v tuzemských rukách, alebo sa ich predajom do zahraničia radšej snažiť o oživenie nielen podnikov, ale aj celej ekonomiky. Nevynímajúc skutočnosť, že zahraničné spoločnosti, s ktorými už fond o odpredaji Nafty rokoval a nakoniec ho pozastavil, môžu stratiť novonadobudnutú dôveru vo vkladanie investícií v SR.
Niektorí politici tvrdia, že odpredajom Nafty štátnemu podniku sa zabráni lobizmu a vyplateniu provízie od zahraničného investora istej skupine. Tento argument, pochopiteľne, neobstojí. Lebo provízia po možnom sprivatizovaní SPP a jeho zlúčení s Naftou bude potom pri predaji celého projektu oveľa vyššia. Zmení sa iba prijímateľ.
DAŠA MATEJČÍKOVÁ
