„Väčšina obyvateľov Indonézie má pocit, že zratúvanie výsledkov naozaj trvá veľmi dlho. Nesmieme však zabudnúť na geografickú rozlohu Indonézie. Ak by sme prirovnali mapu Indonézie k mape Európy, tak vzdialenosť od najzápadnejšieho cípu po najvýchodnejší by bola rovnaká ako od Londýna po Moskvu. Geografia je preto prvým handicapom. Druhým je úroveň vzdelanosti, ktorá nie je rovnaká ako v Európe. Preto musia znovu a znovu všetko kontrolovať, či je sčítavanie hlasov korektné, alebo nie. Korektnosť sčítavania je totiž najdôležitejšou súčasťou volieb.“
Práve zdĺhavé sčítavanie hlasov však spôsobuje časté obavy z falšovania skutočných výsledkov. Vy v tejto súvislosti obavy nemáte?
„Viacerí ľudia sa strachujú, že pri procese sčítavania môže dôjsť k výsledkom, ktoré nebudú zodpovedať realite. Práve dnes (v pondelok - pozn. aut.) sa však politické strany dohodli, že ani teraz ešte nie je možné zverejniť oficiálne výsledky. Ich zverejnenie odložia minimálne o týždeň. Oficiálne výsledky by tak mohli publikovať v prvý júlový týždeň.“
Vnímate tieto voľby ako prvý krok k demokracii?
„Áno, ľudia hovoria, že toto sú prvé voľby v Indonézii za posledných 44 rokov, ktoré sa uskutočnili v demokratickejšom duchu. Je to tak aj preto, že ľudia chcú mať čistú a demokratickejšiu vládu. Chcú tiež vidieť transformáciu Indonézie, ktorá by našla ohlas aj v medzinárodnom spoločenstve. Želaním väčšiny Indonézanov je, aby Indonézia týmito voľbami získala aj lepšiu vládu, lepšie ekonomické podmienky a tiež lepšie vzťahy s demokratickými krajinami sveta.“
Ďalším krokom by malo byť referendum o Východnom Timore.
„My nehovoríme, že ide o referendum. Je to niečo ako prieskum verejnej mienky, kde budú pod dohľadom OSN ľudia naozaj môcť vysloviť svoj názor. Budú sa môcť rozhodnúť, či chcú naďalej zostať súčasťou Indonézie, alebo si radšej zvolia samostatnosť. Môže to mať politický dosah tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj v medzinárodných súvislostiach. Problémy s Východným Timorom sa začali už v roku 1976 a od začiatku nám spôsobovali ťažkosti v OSN.“
Neobávate sa, že na základe príkladu Východného Timoru sa budú o získanie nezávislosti alebo aspoň zvýšenie právomocí snažiť aj iné menšiny?
„Naozaj máme problémy s etnickými menšinami. Veríme však, že práve pokojný priebeh slobodných volieb a snáď aj prieskumu mienky vo Východnom Timore prinesú pochopenie pre jednu Indonéziu. Dlho sme totiž bojovali za nezávislosť. Pre medzinárodné postavenie Indonézie by bolo lepšie, keby sme dokázali udržať jej jednotnosť. Voľby sa preto zároveň stali výzvou pre etniká, ktoré majú iný názor na celistvosť Indonézie.“
Súčasnú situáciu v Indonézii prirovnávajú k rozpadu Sovietskeho zväzu či celého socialistického bloku. Je toto porovnanie možné?
„Myslím si, že situácia je odlišná. Sovietsky zväz bol štátom, ktorý sa skladal z viacerých štátov, ktoré mali svoju suverenitu, vlastnú kultúru, politické názory. Indonézia bola tristo rokov pod holandskou koloniálnou nadvládou. Keď sme vybojovali nezávislosť, stalo sa tak na celom území, ktoré patrilo Holandsku. Indonéziu tvorí 800 etník a rovnako 800 samostatných jazykov. Historicky, politicky a kultúrne je to predsa len odlišné.“
MATÚŠ KOSTOLNÝ
