Agatha Christie: Desať malých černoškov, Činohra Slovenského národného divadla v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava * Preklad: Karol Dlouhý * Úprava dialógov: Martin Porubjak o Réžia: Martin Huba o Dramaturgia: Martin Porubjak * Scéna: Aleš Votava * Kostýmy: Milan Čorba * Pohybová spolupráca: Juraj Letenay, hrajú: Jozef Vajda, Branislav Bystriansky, Helena Krajčiová, Zuzana Fialová, Slávka Halčáková, Milan Mikulčík, Juraj Kemka, Vladimír Kobielsky, Richard Stanke, Ladislav Chudík, Emília Vášáryová, Martin Huba, Emil Horváth. o Premiéra: 19. a 20. júna 1999.Slávna autorka detektívok Agatha Christie napísala pred dlhými rokmi jednu z najkrajších hračiek v dejinách svetovej literatúry. V románe Desať malých černoškov zaviedla na opustený ostrov desať ľudí, medzi ktorými je jeden vrah. Ten postupne odstraňuje ostatných, až kým… tu už sa, samozrejme, treba zastaviť, aby čitateľ neprišiel o pôžitok z čítania. Snaha o ochranu tajomstva však znamená, že nie je možné prezradiť, v čom je jedinečná krása logickej výstavby tejto detektívky. Autorka ju neskôr previedla do dramatickej podoby, ktorú v sobotu uviedlo v réžii Martina Hubu Slovenské národné divadlo. Aj keď tajomná príťažlivosť príbehu sa zachovala, na ceste od románu po divadelnú inscenáciu sa veľa stratilo.
Základný problém hry Desať malých černoškov predstavuje preplnenosť postavami. Pôvodný príbeh je ako správna detektívka postavený na fakte, že každý môže byť vrahom. Preto sa o každej postave musíme dozvedieť rovnaké množstvo informácií - kto je, za aký prečin ho tajomný kat odsúdil na smrť na ostrove a prečo môže byť aj on či ona vrahom. Na ploche románu sa tieto informácie o desiatich ľuďoch dajú rozvrhnúť tak, aby nebrzdili dej a nenudili. Hovorené slovo je však v takejto situácii vo veľkej nevýhode. Na prerozprávanie čo i len niekoľkých strán treba veľa času. A jeho väčšinu si Agatha Christie musí vybrať v prvej polovici hry, keď sa postupne divák dozvedá príbehy jednotlivých účastníkov drámy. Výsledkom je pomerne nudná prvá hodina inscenácie plná vysvetľujúcich monológov a dialógov, ktorú sa herci SND snažia naplniť svojím osobným šarmom a etudami. Ide im to rôzne.
Mladší, talentovanejší a uvoľnení herci ako Milan Mikulčík v úlohe kapitána Lombarda či Zuzana Fialová ako sekretárka Claythornová dokážu napĺňať čas veľmi príjemne a bez hereckého klišé. Rovnako prvá dáma Činohry SND Emília Vášáryová hrá obstarožnú bigotku slečnu Brentovú presvedčivo napriek tomu, že vinou nedostatkov v texte nemá až do polovice predstavenia o čom hrať. Hádam najpríjemnejšie prekvapuje Richard Stanke, ktorý v postave súkromného detektíva Blorea spojil svoju hereckú osobnosť s duchom postavy tak, že je zároveň Stanke aj Blore. Naopak v prípade Emila Horvátha ustupuje postava doktora Armstronga do pozadia a herec nenecháva diváka na pochybách, že vidí Horvátha tak, ako ho videl veľakrát. Ostatní herci nezaujmú, hádam s výnimkou Ladislava Chudíka. Jeho rola ho núti zostať v pozadí, fascinuje však tým, že po dlhom období dostal úlohu, kde okrem dôstojnosti a láskavosti musí hrať aj tvrdého a nebezpečného muža. Ako postupne miznú postavy do záhrobia, tempo sa stupňuje a pocit paranoje prítomný v románe sa vkráda aj do inscenácie. Zimomriavky naskakujú čoraz hustejšie, a keby nebol záver pokazený sentimentalitou autorky, ktorá pri dramatizácii upravila koniec románu tak, aby nastal happy end, dala by sa Agathe Christie odpustiť aj pomalosť prvej časti.
Tím Huba-Porubjak-Votava-Čorba urobil pre oživenie textu veľa a inscenácia Desať malých černoškov v SND určite nebude diváckym neúspechom. Réžia dokázala zvládnuť pohyby desiatich ľudí na javisku tak, aby precízne prepočítaný príbeh dokonale vychádzal. Vizuálna stránka je tiež pomerne zaujímavá, aj keď jej výhodou sú skôr niektoré drobnosti, ako celková novosť pohľadu. V oboch prípadoch však ďalšie možnosti rozletu obmedzujú požiadavky hry. Na druhej strane sa treba spýtať, prečo tento text režiséra a dramaturga zaujal. Z inscenácie to jasné nebolo.
PAVOL JÁNSKY
(Autor je divadelný kritik)
