ch diel dvadsiateho storočia, ktoré si vybralo devätnásť slovenských výtvarníkov. Výstava Priestor pre rekapituláciu je konceptom mladého galeristu Juraja Čarného, ktorý sa stal známym ako organizátor výstavy Bilboart v roku 1995. Úlohou Priestoru pre rekapituláciu bolo reflektovať umenie na prahu nového milénia. Výstava je prvou v rámci umeleckého projektu Začiatok konca - koniec začiatku (99-00), ktorý bude pokračovať v rokoch 1999 a 2000 samostatnými výstavami umelcov zúčastnených na úvodnom projekte. To, čo je na tejto výstave zaujímavé, je prístup každého z umelcov k dielam, ktoré si vybrali. Niektorí - napríklad Otis Laubert, Ilona Németh, Daniel Fischer, Karol Pichler - reagovali na diela, ktoré si vybrali, sprievodným textom. Iní - Alex Mlynárčik a Rudolf Fila - vlastným umeleckým dielom, ktoré vytvorili v minulosti. Mladšia generácia výtvarníkov komentovala vybrané diela dielami vytvorenými špeciálne pre tento projekt: Dorota Sadovská - umiestnením komiksového Supermana medzi štyroch svätcov, a Peter Agat Huba - počítačovým dotvorením Duchampovej Fontány. Výstava bola tematicky rozdelená na niekoľko oblastí. Kazimír Malevič a Marcel Duchamp ako zakladatelia umenia dvadsiateho storočia dostali spoločnú miestnosť - ich diela si vybrali viacerí. Čo sa ešte objavilo medzi devätnástimi dielami tohto storočia? Američanka Ann Hamiltonová so svojím dielom Lamentation, Anish Kapoor s Void field, Joseph Kosuth s No Number 3 či Marina Abramovićová so svojím performance. Niektorí slovenskí umelci mali pocit, že dvadsiate storočia má diela, ktoré majú byť jednoducho bez komentára. Už ich samotný výber je istou reflexiou. Roman Ondák vybral dielo Yvesa Kleina z roku 1960 Le peintre de l‘ espace se jetant dans le vide a Marko Blažo dielo svojho otca Františka Blaža Palmstorm a Palma Kunkel II. z rokov 1968-72.
Výstava Priestor pre rekapituláciu v Galérii Priestor je pilotnou výstavou, ktorou sa Priestor otvára mnohým ďalším umelcom a najmä diskusii o výtvarnom umení, literatúre, hudbe či o filozofii, ktorý doteraz na Slovensku chýbal. Zánik odborného periodika pre výtvarníkov znamenal zánik akejkoľvek reflexie aktuálneho umeleckého diania, ale aj uvažovania o výtvarnom umení. Existujúce galérie neposkytujú dostatočný priestor výtvarnému divákovi a zaniká tak možnosť interaktívneho vnímania umeleckých diel. „Pre väčšinu galérií sa výstava začína a zároveň končí vernisážou. Chýba priestor na diskusiu a polemiku, priestor na odborné semináre či prednášky,“ povedal Juraj Čarný. Slovenskému výtvarnému umeniu chýba prepojenie so svetom. Galéria Priestor má ambíciu spolupracovať so zahraničnými galériami na spoločných projektoch a vykročiť z izolácie, v ktorej slovenské výtvarné umenie dnes je.
LUCIA PASTIEROVÁ
(Autorka je publicistka)
