aby sa prevádzka v časti V 1 atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach skončila v rokoch 2010 až 2015. Nedostavanie Mochoviec odôvodnil predovšetkým ekonomickými dôvodmi. Očakáva totiž, že Slovensko do roku 2010 vstúpi do Európskej únie, pričom na európskom energetickom trhu sa čaká prebytok elektriny a pokles jej ceny. Nedostavané bloky Mochoviec by pritom dokázali elektrickú energiu produkovať s približne trojnásobnými nákladmi, ako je priemer v Európskej únii, a preto by neboli konkurencieschopné. Nedostavanie Mochoviec bude však spojené s určitými nákladmi. Slovenské elektrárne do nich investovali 13 až 14 miliárd, ktoré získali z úverov. Kvôli nedostavaniu Mochoviec sa nebudú tvoriť zdroje, z ktorých by sa tieto úvery uhrádzali. Ako oznámil Ľ. Černák, na polovicu nákladov spojených s nedostavaním Mochoviec by mohlo Slovensko získať bezúročnú pôžičku od EÚ. Nedá sa však očakávať žiadna nenávratná dotácia. Minister hospodárstva zároveň vyhlásil, že "takú priehľadnú proeurópsku jadrovú koncepciu ako Slovensko zatiaľ nepredstavila žiadna z kandidátskych krajín". Ochranárske hnutia sa však s jeho optimizmom nestotožňujú. Ako vyhlásila Ľubica Trubíniová z hnutia Greenpeace, napriek správnemu rozhodnutiu o nedostavaní Mochoviec je Černákova koncepcia len snahou, aby sa atómová energetika v SR čo najviac rozvíjala - samozrejme, len v rámci súčasných ekonomických obmedzení. Preto je podľa nej pre Greenpeace neprijateľná. Zároveň má výhrady voči netransparentnosti, pretože nie je známe, z akých zdrojov čerpalo ministerstvo podklady pre svoje ekonomické analýzy.

(Viac na 1. strane Kapitálu)