é jednotky, ktoré vyrábajú naraz teplo aj elektrinu, teda predovšetkým paroplynové cykly, ako aj slnečné kolektory.
Podľa ministra hospodárstva musí energetika v budúcnosti vychádzať predovšetkým z očakávaní vývoja trhu. Tam Černák poukazuje predovšetkým na spojenie energetického trhu SR a EÚ, ku ktorému má dôjsť pri vstupe Slovenska do únie. "Tým sa vyrieši dlhoročný hendikep Slovenska, ktorým je nedostatok energetických surovín," povedal. Cena elektrickej energie by mala pritom vzhľadom na prebytok energetických kapacít v Európe klesať. Aj to je jeden z dôvodov, prečo by pre Slovensko nebolo výhodné dostavať tretí a štvrtý blok elektrárne v Mochovciach. (Viac na 1. strane denníka) "Pri nízkych cenách by táto výroba nebola konkurencieschopná. Aby sa vyplatilo vyrábať elektrickú energiu, štát by musel zasahovať do trhu - obmedzovať vznik nových výrobcov energie a zvyšovať ceny. Takýto vývoj nechceme," vyhlásil Černák. Pre slovenský energetický trh bude podľa Černáka typický rast spotreby domácností a pokles spotreby podnikov. Oboje je výsledkom modernizácie - domácnosti budú mať stále viac moderných prístrojov, v priemysle prinesie modernizácia oproti súčasnému stavu úspory.
V oblasti výroby, ktorá by sa mala údajne do konca júla oddeliť od rozvodu energie, predpokladá Černák ústup od doterajších zdrojov. Do roku 2010 až 2015 bude Slovensko prevádzkovať 6 blokov atómových elektrární, potom už len štyri. Riešiť však treba aj výrobu v tepelných elektrárňach. Ako upozornil predseda Výboru NR SR pre životné prostredie Ladislav Ambróš, doteraz investovali tepelné elektrárne 13 mld Sk na odsírenie plynov, ktoré vypúšťajú do ovzdušia, ďalšie tri miliardy im však ešte ostávajú. "Napríklad elektrárne Vojany zo svojich šiestich blokov majú už dva odsírené a do dvoch sa odsírovacie zariadenia inštalujú. Zvyšné dva sa však budú musieť odstaviť," povedal. Na odsírenie všetkých svojich blokov nebude mať podľa neho zdroje ani tepelná elektráreň v Novákoch. To je však podľa neho nielen ekonomický a ekologický, ale aj sociálny problém. Na elektráreň v Novákoch je totiž napojená ťažba uhlia v Novákoch a Handlovej, kde pracuje až 8 000 baníkov. Uhlia je pritom podľa neho v týchto baniach ešte na 30 rokov.
Energetika musí vyriešiť aj ďalší problém, ktorým sú náklady na spracovanie vyhorených rádioaktívnych článkov. Ich vývoz do Ruska sa totiž podľa atómovoenergetickej koncepcie výrazne predražil. Lacnejšie by preto bolo vybudovať vlastné úložisko. Náklady na jeho stavbu by predstavovali 10 mld Sk, ďalších 76 mld Sk je potrebných na jeho prevádzku. V Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení, do ktorého odvádzajú atómové elektrárne 10 % svojho obratu, je totiž momentálne len 1,43 mld Sk.
