„Kým Združenie Stoka v sezóne 1998/99 dostalo od ministerstva kultúry v decembri 1998 grant vo výške stotisíc korún, za tú istú sezónu muselo nášmu štátu odviesť formou daní a odvodov 423 821,90 Sk. Divadlo Stoka sa teda môže hrdiť tým, že podporuje samostatnú SR,“ začína s horkou iróniou paradoxné finančné bilancovanie skončenej sezóny šéf bratislavskej Stoky Blaho Uhlár. „Pravdaže, je to priveľké sústo, a tak dlhy, ktoré vznikli počas rekonštrukcie priestoru, narastajú, divadlo nemá prostriedky na činnosť, a teda po prvýkrát nebude možné v jubilejnej desiatej sezóne Stoky v auguste zhliadnuť žiadne divadelné predstavenie. Rovnako je otázne, či sa počas celej sezóny podarí oživiť obvyklú reprízovosť.“ Vlani ešte čerpalo divadlo granty z nadácie Pro Helvetia, Sorosovho centra súčasného umenia i z Nadácie na podporu občianskych aktivít, v tomto roku sa už tieto nadácie „odmlčali“ a ministerstvo kultúry tiež. „A keďže v našej krčme, ktorá nám pomáha prežiť, predávame alkohol a cigarety, musíme z nášho zisku odvádzať desať percent Starému Mestu. Samozrejme, nemáme na to. Iba za vlaňajšok je to 174 402 Sk, za tento rok je to vyše 75-tisíc plus úroky.“
Divadlo, ktoré doteraz odohralo 789 predstavení, začalo svoju deviatu sezónu ako každý rok už v auguste, aby ako jediné ponúkalo obyvateľom a návštevníkom Bratislavy po šiestykrát počas svojej existencie predstavenia aj cez prázdniny. Tých predstavení bolo dovedna trinásť, celkove v tejto sezóne hrala Stoka 91-krát, keď každý mesiac uvádzalo zhruba desať predstavení. To trvalo až do apríla, keď finančná situácia zabránila pravidelnému reprízovaniu. „V tejto sezóne sme pripravili dve premiéry - Dno a Prepad, čím sa počet našich titulov vyšplhal na osemnásť,“ pokračuje B. Uhlár, ktorý získal v septembri na vrcholnom slovenskom festivale Divadelná Nitra v ankete kritikov cenu za réžiu inscenácie Tváre a ďalšia stokárska hra Monodrámy sa stala neoficiálne druhou najlepšou inscenáciou sezóny. Priestor Stoky už tradične využili i ochotnícke súbory, poslucháči VŠMU a neštátne divadlá - Piki z Pezinka, Actores z Rožňavy, Divadlo z Pasáže z B. Bystrice a Staromestské divadlo z Košíc, ďalej tu malo štyri predstavenia Divadlo Alexandra Duchnoviča z Prešova a z Čiech to bol David Vávra z Prahy a HaDivadlo z Brna. Stoka je však už dávnejšie nielen divadelným stánkom - hudbu tu reprezentuje najmä súbor Požoň sentimentál, zaujímavý je cyklus abonentských koncertov, ktoré pod gestorstvom Mariána Lapšanského predstavuje špičky svetového interpretačného umenia v netradičných polohách. V tejto sezóne sa tu predstavila Magdaléna Hajóssyová a francúzsko-americký klavirista Eugen Indjic, stále miesto tu majú vernisáže výstav, krsty kníh či diskusie s politikmi.
„Včera som sa dozvedel, že by sme mali dostať tristotisícovú podporu z fondu Pro Slovakia. Možno je to náznak k obratu, hoci na druhej strane ťažko môžem akceptovať to, že financie z tohto fondu dostali aj divadlá, ktoré čerpali peniaze zo štátneho rozpočtu,“ dodáva B. Uhlár. V každom prípade sa však priblížila šanca pripraviť, hoci v zúženej konštelácii súboru, ďalšiu autorskú premiéru s názvom Hetstato.
ALEXANDER BALOGH
