Po vyše roku má Slovensko konečne prezidenta a politická situácia v krajine je stabilizovaná. Zvolenie Rudolfa Schustera za prezidenta je jedným z ďalších priaznivých signálov smerom k západným krajinám. Pár dní po prezidentských voľbách sme síce všetci prežili šok z tvrdých ozdravovacích opatrení, ale zdá sa, že sme spokojní. Myslím si, že ani nie spokojní, ale unavení. Silná polarizácia spoločnosti dolieha na každého z nás a prejavuje sa znakom politického prejedenia. Vláda pod vedením pána Dzurindu zvolila variant napĺňania hladných žalúdkov občanov politickými hrami, naháňačkami, dohadmi a inými osvedčenými metódami ohlupovania národa. Človek nemusí mať ekonomické vzdelanie, aby si dokázal spočítať, čo ho také ozdravenie ekonomiky bude stáť. I keď sú tieto kroky vlády nevyhnutné, budú bolieť o to viac. A na to sa spolieha ten, ktorý sa opäť stiahol do úzadia, zapadol nevedeno kam a pomaly posúva figúrky na šachovnici, ktorú si sám rozložil. Neúnavný bojovník a najväčší strašiak politickej histórie Slovenska veľmi dobre vie, čo robí a čo tým myslí, keď vyhlasuje, že voľby parlamentné, ale i tie prezidentské vyhralo HZDS. Na svojej pomyselnej šachovnici urobil zopár perfektných ťahov a súčasná vláda bude mať čo robiť, aby nedostala mat.
Ťah č. 1: Vytvoril vrstvu nesmierne bohatých a arogantných ľudí, ktorým ich bohatstvo postačuje na to, aby ovládali štát, i keď sa zdá, že štát riadi vláda.
Ťah č. 2: Jesenné parlamentné voľby boli pre neho len skúškou sily jeho voličskej základne. S tesným náskokom ich vyhral, ale i napriek tomu sa rozhodol nezostaviť vládu a radšej sa vyhol nepopulárnym ekonomickým opatreniam. SDK sa s radosťou a zápalom pustila do zostavovania vlády a „plnenia“ predvolebných sľubov, a on sa zatiaľ usmieva nad jej nemohúcnosťou. To, čo mal podľa správnosti urobiť on sám, nechal urobiť niekomu inému. Výsledný efekt sa dostavil. Vláda sa morí s problémami a náš pán osvietený má opäť čisté ruky.
Ťah č. 3: V televíznom „gala“ programe Ako ďalej, pán premiér zahral na citlivú strunu voliča a rozplakal nejedno starecké oko. S výzvou, aby naňho nezabudli, odišiel, aby sa opäť vrátil. Urobil zo seba mučeníka, pasoval sa do úlohy otca vlasti a zakladateľa slovenského štátu. Opäť veľmi dobre vedel, čo robí. Kto by nevolil človeka, ktorý nám pomohol od nadvlády Čechov a otvorene vystupuje proti Maďarom. Kto by nevolil človeka, ktorý opäť rozbúchal slovenské srdcia.
Ťah č. 4: So slovami na perách „volá ma národ“ hrdo nastúpi na post kandidáta na funkciu prezidenta. Spoliehal sa na svojich verných. Vedel, že ho babky demokratky nesklamú a ak sa k nim pridá i vrstva zbohatlíkov a skorumpovaných úradníkov na okresných úradoch, nebude mať až také malé šance. Vedel, že ak nevyhrá, tak aspoň upozorní na svoju prítomnosť. Ukáže všetkým, že je tu, že sa nevzdal, že povstal z mŕtvych a hrdo kráča za svojím cieľom. Prezidentské voľby to len potvrdili. Boli síce demokratické, ale neslobodné. Pero voliča usmerňovala ruka menšieho zla, a tak urobil krížik nie tam, kde chcel, ale kde musel. A to je opäť nie naše, ale jeho víťazstvo.
Ťah č. 5: Okrem spomínanej vrstvy zbohatlíkov vytvoril vrstvu neohrabaných vymetenecov s malým mozgom a hrubou silou. Vytvoril vrstvu ľudí, ktorým je slovo zákon cudzie. Ľudí, ktorí sa budú mať dobre i bez poctivej práce len vtedy, keď bude vládnuť on. Kriminalita a korupcia sa počas jeho vladovlády rozmohli natoľko, že Pittnerovi a Ivorovi partajníci budú musieť žiť sto rokov, aby ich vykynožili. Títo ľudia mu zabezpečujú nielen spoľahlivú ochranu, ale aj dostatočnú silu na to, aby dokázal vyvolávať sociálne nepokoje v krajine, ktoré budú zákonite viesť k predčasným voľbám, ak nie k niečomu ešte horšiemu.
Tých ťahov bolo omnoho viac, ale tých päť, ktoré som vymenoval, sú tými najzákladnejšími. Preto vyzývam všetkých, ktorým ešte ostalo v hlave trochu zdravého rozumu a v hrudi kúsok poctivej duše, aby sa konečne spamätali. Verím v lepšiu budúcnosť, verím v lepšie časy pre nás všetkých. Nenechajme sa preto vlákať do žiadnej politickej hry, či už terajšou, alebo ktoroukoľvek vládou. Veta, že HZDS vyhralo voľby, je pravdivá. Zatiaľ len naoko. Ak sa však táto vláda neprestane venovať politickým represáliám a nezačne konečne poriadne pracovať bez ohľadu na to, či si Slovák, Maďar, alebo Nemec, či si biely, alebo čierny, na politickej šachovnici ostane len Mečiarova figúrka a ostatní jeho pešiaci. Páni koaliční poslanci, národ vám dal do rúk moc, národ vám dal do rúk zákon. Začnite preto poctivo chodiť do práce a robte dobro nielen pre seba, ale pre nás všetkých. Ináč bude mať opäť pravdu on.
JOZEF ORAVEC ml., Bratislava
