Výsledky rozhodnutia Medzinárodného olympijského výboru o kandidatúre Zimných olympijských hier 2006 málokoho na Slovensku prekvapili. Veď viacerí politici verejne predpokladali, že kandidatúra na zimné olympijské hry je nereálna, ale takéto podujatie je dôležité na "prezentáciu Slovenska". Otázka je, či tento druh prezentácie Slovenska je efektívny. Či viac krajinu neprezentujú niektorí športovci typu plavkyne Martiny Moravcovej, potenciálne úspešný hokej alebo trebárs úspešný film. V takmer zdecimovanej kultúre a športe sa však ťažko nájdu financie, ktoré by aspoň vytvárali šance na potenciálne úspechy. Aj keď peniaze nie sú všetko. Organizátori kandidatúry zimných olympijských hier (ZOH) doteraz nevedeli presne povedať, koľko stál krajinu za posledné desaťročie tento špás. Zatiaľ nepredložili nijakú korektnú správu o hospodárení s prostriedkami, ktoré na prípravné štúdie a iné aktivity spotrebovali. Mnohé boli financované zo štátneho rozpočtu, najčastejšie v rezorte školstva či z rozpočtu miest. Efektivitu tzv. olympijských štúdií ilustruje posledná - Hodnotenie návrhu rozvojovej koncepcie ZOH 2006, ktorú nedávno posudzoval profesor Rudolf Midriak, vedúci Katedry aplikovanej ekológie Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene: "Návrh rozvojovej koncepcie ZOH 2006, tak ako je zostavený, je zbytočne rozsiahlym a nevyváženým materiálom." Druhú kapitolu napríklad označil za plnú vzletných fráz a zbožných prianí, neskromných bohorovných vyhlásení a demagógie. Vyčítal jej aj značnú neodbornosť. Podľa všetkého sa štúdie stali len formálnou podmienkou na utvrdenie rozhodnutia organizátorov kandidatúry, že ich návrh je jediný správny a iné alternatívy nepripúšťajú. V súčasnej ekonomickej situácii bol rovnako odvážny podiel štátneho rozpočtu či financovanie z miestnych rozpočtov. Kandidatúra ZOH Poprad-Tatry 2006 v Soule prepadla. Nielen preto vyznievajú odvážne návrhy organizátorov kandidatúry, aby sa v nej pokračovalo aj v budúcnosti. Odvážne sú nekontrolované aktivity organizátorov v poslednom desaťročí. Bolo by preto načase, aby ich na verejnosti s odvahou zdôvodnili. Napokon bolo by rovnako načase, aby sa aj na vládnej úrovni rozhodlo, či sa zo štátneho rozpočtu bude podporovať tento druh produkcie "imidžu Slovenska". Ten posledný v Soule stál krajinu desiatky miliónov korún.

KATARÍNA ZAČKOVÁ, TREND č. 25