súdu tak dlho, až záujem o jeho texty vyprchá. V máji 1989 Bohumil Hrabal spísal závet, v ktorom práva na české a slovenské vydanie svojich diel odkázal rovnakým dielom svojej švagrinej Dagmar Hrabalovej, jednému pražskému oddielu telesne postihnutých športovcov a pražskému Spolku na ochranu zvierat. Práva mimo územia niekdajšieho Československa odkázal švajčiarskej bohemistke a šíriteľke Hrabalovho diela Susanne Rothovej. Bohumila Hrabala v zahraničí zastupovala česká literárna agentúra Dilie, s ktorou mal uzavretú generálnu zmluvu. V apríli tohto roku Obvodný súd Praha 8 platnosť tejto zmluvy potvrdil. Podľa nej je Dilie oprávnená uzatvárať na Hrabalove diela zahraničné zmluvy, čiže spravovať, a nie vlastniť jeho zahraničné práva, tak literárne, ako aj práva na ďalšie šírenie od filmových scenárov až po televíziu a video. Český denník MF DNES cituje riaditeľa Dilie, že poplatky za zahraničné práva sa pohybujú medzi tisícom až dvoma tisícmi mariek za titul. Do skončenia súdu pôjdu všetky poplatky na zvláštny účet, kým o nich nerozhodne súd. Rozhodnutie o tom, ako sa práva rozdelia, je zatiaľ v nedohľadne. Českí dediči totiž závet napadli - tvrdia, že aj zahraničné práva na Hrabalove texty patria im. Argumentujú tým, že formulácia v Hrabalovom závete „slečna Zuzana Rothová z Vídně“ nehovorí jasne, „o akú osobu ide“. „Boli by sme radi, keby sa všetky práva vrátili späť do Čiech,“ tvrdí predseda pražského Spolku na ochranu zvierat. „Každá tisícka je pre nás dobrá, predstavuje jedno zachránené zviera.“ Susanne Rothová v roku 1997 ako 47-ročná zomrela a pozostalí poverili Daniela Rotha, jej synovca, aby vystupoval v ich spoločnom mene. Prekladateľ Daniel Roth je reakciou českých dedičov zmätený a pobúrený. „Susanne za Hrabalom do Prahy chodila, do nemčiny preložila celé jeho dielo. A vedela o tom celá česká literárna obec a tiež všetci disidenti,“ povedal pre SME Daniel Roth.
Bohumil Hrabal neraz o svojich dielach tvrdil, že len čo román napíše, jeho ďalší osud ho nezaujíma. V osemdesiatych rokoch vychádzali jeho knihy s niektorými veľmi rozsiahlymi zásahmi a obmedzeniami a mnohí českí spisovatelia mu to mali za zlé. Podozrievali ho, že je mu to jedno hlavne preto, že tak veľmi chcel publikovať. Dnes v českej literárnej kritike prevláda názor, že ani tie najhrubšie zásahy, ktorým sa v tom období Hrabal podrobil, predsa len nezničili to, čo tvorilo základ jeho umeleckej výpovede. Hrabalova ľahostajnosť k textom, ktoré napísal, nemohla byť len hraná. No zdá sa, že to, čo sa stane s právami na jeho dielo po jeho smrti, preňho malo svoju dôležitosť. Susanne Rothová - ktorej odkázal zahraničné práva na svoje diela - slavistka a romanistka, bola jednou z najuznávanejších nemeckých prekladateliek modernej českej literatúry. V literárnom svete ju poznali ako prekladateľku textov Bohumila Hrabala a Milana Kunderu. Vďaka jej prekladom sa v Európe stalo Hrabalovo dielo pojmom a Hrabal sa stal najčítanejším českým autorom. V češtine vyšla v deväťdesiatom druhom roku jej dizertačná práca Hlučná samota a hořké štěstí Bohumila Hrabala. Susanne Rothová v roku 1992 stála pri otvorení nadácie Pro Helvetia v Československu a od jari roku 1993 až do roku 1996 bola riaditeľkou jej bratislavského úradu. Preto je dobre známa aj slovenskej kultúrnej obci - práve ona pomáhala nezávislým kultúrnym aktivitám v čase, keď ministerstvo kultúry o ich existencii nechcelo nič vedieť. Jej zásluhou Pro Helvetia podporovala napríklad festival Divadelná Nitra, časopis Divadlo v medzičase, Galériu Duna, At Home Gallery v Šamoríne a tiež knižnú edíciu a feministický časopis Aspekt. „Buďte pri zemi, ochrancovia zvierat,“ vyzval českých dedičov Hrabalových práv český literárny kritik Josef Chuchma. Ak niekto čítal neskoršie texty Bohumila Hrabala, musí dobre vedieť, že „Zuzana“ je jednoducho Susanne Rothová. Josef Chuchma českej verejnosti pripomína: „Ochrancovia zvierat by mali pokorne využívať to, čo im spisovateľ pridelil, a nezabúdať, že Česi toho pre Hrabala príliš veľa neurobili. To Rothová svojimi prekladmi a činnosťou šírila vo svete Hrabalovu slávu!“
ANDREA PUKOVÁ
MARTA FRIŠOVÁ