Trnavské divadlo: Jean Baptiste Poquelin MoliŹre: Lakomec * Preklad František Kalina * Úprava: Ivan Blahút * Dramaturgia: Svetlana Waradzinová * Scéna: Ivan Hudák * Réžia: Ivan Blahút * Kostýmy: Ján Kocman * Účinkujú: Ján Topľanský, Boris Zachar, Judita Hansman, Peter Bebjak, Andrea Karnasová.

Posledné predstavenie sezóny MoliŹrov Lakomec nie je iba hrou o majetku a vášni, ktorou sa k nemu človek viaže. Je aj o obratne konštruovaných dogmách, o vzťahoch zásadne podmienených prílivom peňazí do vlastného vrecka i o prispôsobovaní sa podobným modlám. Ale to, čo z predlohy po rozsiahlych dramaturgických úpravách vzniklo, je v podstate len sled kabaretných výstupov. MoliŹrov lakomec Harpagon sa v podaní Jána Topľanského správa majetnícky, a chvíľami dobrácky a alibisticky. Chýbajú charakteristické moliŹrovské vlastnosti večných dogmatikov - úskočnosť a nápaditosť mystifikátorov. Kabaretná hrabivosť ich prekričala.

Zdá sa, že režisér Ivan Blahút nemal trpezlivosť na väčší charakterový detail. V predstavení vidíme bábkoherecké i tanečné prvky, ale štrukturovanejšie situácie tu nie sú. Ostatné postavy doňho vniesli svoj relativizmus, moliŹrovsky znepokojivý a pritom smiešny. Pretvárku, naivitu, vypočítavosť a bezohľadnosť partnerských dvojíc Kleanta a Mariany, Valéra a Alžbety, herci väčšinou zvládajú manévrovaním podľa osvedčených schém situačnej komédie z televíznych obrazoviek. Napokon i rozlúštenie zložitej situácie je ako zo sitcomu. Komické skeče sa striedajú bez väčšieho nadhľadu - postarší nápadník Harpagonovej dcéry jej vystrojí veľkolepú svadbu a zachráni tak okradnutému lakomcovi aspoň renomé. Hovorí sa, koniec dobrý - všetko dobré. Veľmi šťastný však nebol ani koniec, ani celé predstavenie.

MIKULÁŠ JARÁBEK

(Autor je divadelný publicista)