lu Áčko. Práve jeho celovečerný debut Mrtvej brouk sa spolu sfilmom Pějme píseň dohola Ondřeja Trojana objaví od novej sezóny v programe slovenských filmových klubov.

V centre záujmu (režisérovho aj divákovho) stojí Martin, neustále pendlujúci medzi priateľkou Klárou, partiou, príležitostnými prácami a najmä problémami. Čo mu takmer vždy chýba, sú peniaze a čas na vydýchnutie. V rýchlosti, ktorá sprevádza obmeny jeho stereotypov hádky a zmierovanie s Klárou, konkurzy (má však príliš malú hlavu, a preto mu prácu vyfúkne Pavel Melounek), natáčanie podpriemerných reklám či parties v kruhu priateľov, si Martin ani nestíha uvedomiť, že jeho život je jedno veľké nič. Sám nie je schopný čokoľvek zmeniť a jediný cieľ - sen, za ktorým ide vedome a tvrdohlavo, je herecká kariéra (a aj to pravdepodobne nie z lásky k filmu, ale k peniazom a predstave o bezstarostnej budúcnosti). Preto, aby sa v jeho živote (vôbec) niečo zmenilo, sa musí stať niečo neplánované, musí zasiahnuť náhoda. Všetko zmení jeden večer kombináciou alkoholu, roztomilých výtržností v bare, policajnom aute a vo fontáne sa Martin ocitne v blázinci, priestore oddelenom a chránenom pred okolitým svetom. Tu stretáva Markétu. Od tohto momentu má na výber z dvoch možností, ktoré sú vzájomnými protipólmi. Práve na kontrastnosti dvoch žien, ktoré sa cítia ako doma, bezpečne v dvoch odlišných svetoch, sa rozohráva problém jeho nerozhodnosti. Martin v novej láske vycíti možnosť naplniť svoj život a pokúša sa presadiť ju do svojho starého sveta. Ale cit, ktorý vznikol v svete uzavretom, nemôže v rovnakej podobe prežiť vonku, aj keby bol akokoľvek nový, iný. Ideálnym stavom je akt samotného úteku a vychutnávanie prvých okamihov na „slobode“, do ktorých nezasahujú žiadne vonkajšie elementy. Muž na bežkách je fantazijným spojením so svetom blázinca a jeho pravidlami, všetko ostatné pripomína raj, je prísľubom (aj keď len klamlivým) úspechu a bezstarostnosti budúceho spoločného života dvojice. Farebnosť mesta zase predznačí neprehľadnosť a komplikovanosť, ktoré budú ďalšie udalosti sprevádzať. Markéta tu skúša žiť po novom, oslobodiť sa od záťaže, ktorú si sem so sebou priniesla. To, čo zvnútra ústavných múrov vyzeralo hrozivo a súčasne lákavo, v sebe nesie oveľa viac komplikácií, než sa mohlo zdať. Martin pod vplyvom opätovnej fascinácie Klárou nie je schopný prekročiť sám seba a pomôcť „cudzinke“ učiť sa životu v normálnom, do široka otvorenom svete. Markéta preto uniká do svojho vnútra, tam, kde zlyháva akákoľvek vzájomná komunikácia a všetky otázky či pokusy o dorozumenie ostávajú visieť vo vzduchu.

Prvky, z ktorých je namiešaný obraz Martinovho sveta - partia na plný plyn idúcich ľudí, outsider, milostný trojuholník, závan východu a bláznovstva, prítomnosť drog (v tomto prípade prevažuje alkohol), atmosféra tanečného klubu… dávajú tušiť príbuznosť s ďalšími dvoma českými filmami mladých tvorcov - s Ondříčkovým Šeptej a so Špačkovým Rychlé pohyby očí. Vyrozprávané príbehy a prostredia, ktoré si všetci traja režiséri volia, vypovedajú najmä o opustenosti a zmätenosti ich postáv, ktoré sa snažia nájsť v súčasnom svete svoj spôsob existencie a vydobyť si v ňom právo na lásku.

SILVIA KLASOVÁ

(Autorka študuje dramaturgiu a scenáristiku)