om návrate do vedenia podniku, kde už pred svojím vstupom do vrcholnej politiky pôsobil, rozhodli členovia rady na včerajšom valnom zhromaždení akcionárov Gazpromu. Černomyrdin pôsobil ako predseda predstavenstva Gazpromu v rokoch 1989 až 1992, než sa stal vicepremiérom a neskoršie premiérom Ruskej federácie. Z premiérskej funkcie Černomyrdina odvolali na jar minulého roku, keď dal najavo, že by sa rád uchádzal o funkciu budúceho ruského prezidenta. Jeho šance v tomto smere sú však teraz prakticky nulové. Po odchode z aktívnej politiky navyše stratil vplyv v strane Náš dom-Rusko, ktorú svojho času založil. Dnes túto stranu síce riadi, ale čelí stále väčšiemu odporu zo strany jej členov. Návrat Černomyrdina do Gazpromu je podľa pozorovateľov spojený s úsilím Kremľa zabezpečiť si kontrolu financií jednej z najvplyvnejších ruských spoločností pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami. Jeho dosadením do čela rady riaditeľov sa Kremeľ svojím spôsobom tiež odvďačil prezidentovmu splnomocnencovi za jeho pomerne úspešnú diplomatickú úlohu v procese okolo Kosova.
Včerajšiemu valnému zhromaždeniu predchádzali špekulácie o možnom zosadení terajšieho šéfa Gazpromu Rema Vjachireva z funkcie a o jeho nahradení Černomyrdinom. Vzhľadom na to, že väčšina z 11 členov rady riaditeľov sú ľudia lojálni Vjachirevovi, zostane na čele Gazpromu pravdepodobne aspoň rok, teda do prezidentských volieb. Černomyrdin navštívil moskovské sídlo Gazpromu v utorok v sprievode premiéra Sergeja Stepašina a šéfa prezidentskej kancelárie Alexandra Vološina. Vláda tak dala najavo, že Černomyrdinov návrat do "materského" podniku plne podporuje. Súčasne Kremeľ potvrdil svoje obavy, aby sa financie Gazpromu nedostali do rúk politických síl, ktoré nevyhovujú prezidentovi Borisovi Jeľcinovi. Išlo o kruhy blízke moskovskému starostovi Jurijovi Lužkovovi a jeho hnutiu Vlasť.
O členstvo v rade riaditeľov Gazpromu sa usiloval tiež Boris Fjodorov, bývalý ruský minister financií, ktorého označujú za pravicovo orientovaného reformátora. Včera však svoju kandidatúru stiahol s odvolaním sa na "osobné dôvody". Proti jeho členstvu v rade bol údajne Vjachirev, ktorý vraj nemá záujem o tzv. oligarchov.
Rozdelenie sfér vplyvu pred voľbami medzitým pokračuje. Podľa včerajšieho denníka Kommersant sa chce Fjodorov dostať do vedenia Sberbanku (sporiteľne). Kremeľ presadzuje do vedúcich orgánov Alexandra Livšica, bývalého ministra financií, ktorý sa stal pred niekoľkými dňami splnomocnencom prezidenta pre rokovanie s hospodársky najvyspelejšími krajinami sveta (G 7). O obsadení dozornej rady Sberbanku má rozhodnúť valné zhromaždenie akcionárov.
