j k získaniu funkcie šéfky americkej diplomacie. Richard Holbrooke sa síce v stredu mohol konečne pousmiať, ale jeho smiech mal dosť kŕčovitú podobu. Pred časom pôsobil v štátnom departmente, teda na ministerstve zahraničných vecí ako námestník ministra, neskôr reprezentoval USA ako veľvyslanec v Nemecku, potom sa vydal na dráhu úspešného bankára na Wall Street a neskôr ho Bill Clinton znovu povolal do služieb ako nepostrádateľného a vraj mimoriadnymi "vyjednávačskými" schopnosťami obdareného politika. Treba napokon uznať, že ako špeciálny Clintonov vyslanec pre Balkán stvoril konštrukciu daytonského mieru o Bosne, o čom aj napísal dobrú knižku. Ale v predohre kosovskej krízy si na Miloševičovi vylámal zuby a bol to práve on, kto ako posledný zo západných diplomatov rokoval s belehradským diktátorom, ale nepochodil, a tak ako prvý "dal povel" na použitie silového riešenia… Keď zlyhala diplomacia, ustúpil logicky do úzadia.

Možnože Holbrooke, ktorého mnohí označujú za egocentrika, chcel až príliš okato miesto v New Yorku, kde žije so svojou manželkou maďarského pôvodu Kathy Martonovou, vplyvnou činiteľkou Výboru na obranu novinárov. A niekedy veľa energie zvykne uškodiť. V jeho prípade však išlo o záležitosť takpovediac stretu záujmov. Akýsi "demolition man" washingtonského politického kotla čosi na skúseného muža našiel. Vraj po odchode do bankového súkromného sektora bral honoráre za prednášky o americkej zahraničnej politike. Objavila sa suma päťdesiattisíc dolárov. Trvalo presne rok, kým záležitosť vyšetrili a uviedli na pravú mieru. Holbrooke pritom prišiel o päťtisíc dolárov, ktoré musel zaplatiť za úradné listiny. A tak v stredu zapôsobilo ako kontrapunkt jeho konečné schválenie na vysoký diplomatický post. Trvalo presne jednu minútu a bolo takmer iróniou osudu, že za Holbrooka hlasoval aj starý senátny harcovník a povestný "tvrďas", samotný predseda výboru, republikán Jesse Helms, ktorý dvanásť mesiacov schvaľovací proces naťahoval, lebo je známe, že Clintonových boys nemá vo veľkej obľube. MICHAL HAVRAN