z ktorého vyšla víťazne doterajšia pracovníčka Slovenskej národnej galérie, historička umenia Katarína Bajcúrová. Včera ju do funkcie uviedol minister kultúry Milan Kňažko.
Aká je vaša koncepcia Slovenskej národnej galérie?
"Koncepcia, s ktorou som sa prihlásila do konkurzu, mala tri základné celky. Ten prvý a hlavný bod bol posilniť identitu a poslanie SNG. Posilniť v tom, že by som chcela prehĺbiť odborný a umelecko-historický charakter. Mojou víziou je vytvoriť predpoklady pre vznik troch samostatných galérií - galérie starého umenia, galérie moderného a súčasného umenia a galérie úžitkového umenia a architektúry."
Čo to konkrétne znamená?
"Zamerať sa na zbierkovú činnosť, na stále expozície a na veľké výstavné projekty, ktoré novým spôsobom osvetlia minulosť a prítomnosť slovenského výtvarného umenia. Ako vieme, ministerstvo kultúry by malo v budúcnosti zriadiť inštitút súčasného umenia. SNG ma veľké spektrum funkcií a funkcia ,Kunsthalle‘ bola v nej sústredená umelo. Mojím prvým krokom bude eliminovať túto funkciu. Aby v SNG neboli výstavy, ktoré tam svojím charakterom nepatria."
Znamená to vylúčiť súčasné umenie zo SNG?
"Nie, to, samozrejme, nie. Len ho nakupovať a skúmať z odborných umelecko-historických hľadísk."
Hovoríte o umení súčasnom a starom, ktoré je vám bližšie?
"Som historičkou umenia dvadsiateho storočia."
Očakávajú podľa vás galériu radikálne zmeny?
"Chcela by som, aby boli radikálne. Dajte mi sto dní."
Čo bude o sto dní?
"Niekedy v septembri by som chcela verejnosti priblížiť svoju upresnenú koncepciu a novú štruktúru."
Aké sú vaše zahraničné kontakty?
"Chcela by som nadviazať kontakty v stredoeurópskom priestore."
Prečo má verejnosť pocit, že veľké výstavy, ktoré putujú Európou, obchádzajú Bratislavu a z Prahy sa prenesú buď do Viedne, Budapešti, či Brna?
"Aj to je otázka predovšetkým peňazí."
Ale aj bratislavská galéria potrebuje veľké medzinárodné výstavy.
"Bolo by to výborné, keby sa k nám tieto výstavy dostali. Stačí, ak sa upevní miesto galérie v priestore, v ktorom žijeme."
Ako?
"Aby sme sa spolu s nimi pokúsili urobiť nejaké spoločné medzinárodné projekty."
Čo to znamená?
"To znamená partnersky patricipovať na ich príprave. Napríklad na výstave Ladislava Medňanského a jeho súborného diela v Maďarsku alebo výstave stredoeurópskej avantgardy."
Pred rokom 1989 ste pôsobili v bývalom Umenovednom ústave SAV, robili ste dizertačnú prácu o monumentálnom umení. Aký je váš vzťah k nemu?
"Otázka pomníka je problém sociálnych funkcií umenia. Zaoberala som sa úlohou sochárstva v životnom prostredí a v rámci toho aj sochárstvom a funkciou pomníkových obrazoborectiev."
Verejnosť si však predstaví obrovské sochy na námestiach, aké v minulosti tvorili umelci ako Kulich. Aký máte dnes na tieto sochy názor?
"Môj názor je už dlho známy a negatívny. Povedala som to už niekoľkokrát, naposledy keď sa inštalovala Kulichova socha pred Národnou radou SR."
Potrebujeme dnes ešte štátne pomníkové umenie?
"Ak má vôbec takéto umenie byť, nech zostane v rovine súčasného umenia, v symbolických a metaforických rovinách. Už nestavajme panákov."
V čom bola vaša koncepcia lepšia a odlišná od tých ostatných, čo boli tiež v konkurze?
"Neviem, nepoznám ich."
Poznali ste však ľudí, ktorí sa do konkurzu prihlásili.
"Predpokladám, že uchádzači o túto funkciu poznali problémy, v ktorých sa galéria nachádza, a pokúšali sa ich svojimi cestami riešiť."
Myslíte si o nich, že boli horší?
"To netvrdím. Ja sa nechcem uzatvárať iným názorom."
Počas pôsobenia bývalého riaditeľa SNG Mušku ste odstúpili z vedenia galérie. Prečo?
"Nemohla som zodpovedať za to, čo sa deje v galérii."
Prečo ste neodišli?
"Galéria sama osebe je veľmi silná inštitúcia a nemôžeme ju zosobňovať s personálnymi otázkami. Chcela som v nej odborne pracovať."
Ako sa pozeráte na minulé roky?
"Galéria trpí tým, že sa rýchlo striedali jej riaditelia."
Iba tým?
"Aj tým, že strácala svoju tvár, že tu mohol vystavovať takmer každý. Neexistovala pevná dramaturgická línia."
Hovorí sa, že mnohí z členov výberovej komisie boli vaši priatelia, blízki kolegovia a známi. Je to pravda?
"Komisiu som nezostavovala ja, ale ministerstvo kultúry. A boli v nej významné osobnosti a významní historici umenia."
ANDREA PUKOVÁ