Bezprostredne po svojom zvolení dostal nový prezident Slovenskej republiky otvorený list. Napísali mu ho členovia Združenia kultúrnych pracovníkov Slovenska. Členovia združenia v zastúpení Marta Podhradská, Ivan Hudec, Dominik Podhradský, Pavol Števček a Jozef Košťálik vyzvali Rudolfa Schustera, aby sa po slávnostnej inaugurácii dostavil do areálu národnej kultúrnej pamiatky Devín, slovanské hradisko, a "vzdal hold a úctu tým, ktorí bojovali a stali sa obeťami v boji za slobodu a osobitne Slovákov…" pri pamätníku obetiam za slobodu Slovákov. Niektorí z podpísaných sa významne pričinili o to, že tento pamätník, postavený v rokoch 1997-1998, stojí, a tak zrejme cítia potrebu zviditeľňovať ho. Či už ide o odvahu, alebo iné pohnútky, isté je, že upozorňujú verejnosť na stavbu, ktorá bola realizovaná bez povolenia a stojí v rozpore so stavebným a pamiatkovým zákonom. Jej existencia totiž odporuje jednak záujmom ochrany hradiska a postupu jeho archeologického výskumu, jednak ide proti logike a harmonogramu jeho schválenej obnovy a rekonštrukcie a proti existujúcej koncepcii jeho sprístupnenia. Príslušný okresný úrad v Bratislave na základe podnetov Pamiatkového ústavu a mestského investora obnovy hradu Paming začal pred vyše rokom konanie, ktoré napokon vyústilo do nariadenia odstrániť stavbu v celom rozsahu. Pamätník bol z väčšej časti realizovaný bez spracovanej a od-súhlasenej projektovej dokumentácie, improvizáciou priamo na mieste, bez odborného dozoru. Jeho stavba dodnes nebola a ani nemohla byť nikomu odovzdaná, ergo jej vlastníkmi sú súkromné firmy, ktoré ju z prostriedkov fondu Pro Slovakia zrealizovali. Architektonicko-výtvarným stvárnením pamätníka boli bez súťaže priamo poverení dvaja autori, architekt Dušan Kuzma a sochár Alexander Vika. Financie na jeho realizáciu boli "uvoľnené" z prostriedkov Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia, čím sa obišiel zákon o verejnom obstarávaní vzťahujúci sa na nakladanie s verejnými prostriedkami. O tieto prostriedky však nepožiadali určení autori, ale dve dodávateľské firmy, jedna na zabezpečenie stavebných prác a úprav terénu, druhá na dodávky kameňa a výtvarného diela. Pôvodne uvažovaná suma 7,9 mil. Sk postupným dodatkovaním narástla o ďalšie tri milióny. Mimochodom, úhrnná suma za pamätník je viac než všetky prostriedky, ktoré ten istý fond v tom istom období poskytol na podporu obnovy pamiatkového fondu. V roku 1997 sa v rozpore so zmluvou o poskytnutí grantu zástupcovi firmy na dodávku kameňa a výtvarného diela v štyroch čiastkach vyplatila suma vyše 3,2 mil. Sk v hotovosti, a to iba na základe výdavkových pokladničných dokladov. A už len čerešnička na tejto monumentálnej šľahačke: dvaja z pracovníkov minulého vedenia ministerstva kultúry sa k tomuto dielu prihlásili aj ako jeho spoluautori, pričom svoje mená nechali spolu s menami ostatných autorov zvečniť na mramorovej tabuľke vmurovanej do hradnej niky, v ktorej je inštalovaný pamätník. Všetko nasvedčuje tomu, že pamätník vojde do dejín ako jeden z pamätníkov našej mytológie, kedysi ľudáckej, neskôr komunistickej, dnes takzvanej národnej. Ideologické mýty sú pritom figovými listami, ktoré prikrývajú pomerne pragmatické ciele. Dúfam, že pamätník na Devíne nebude zničený tak, ako je, žiaľ, zničené Gottwaldovo súsošie na bratislavskom "firšnáli", ale prenesený z hradného areálu na iné miesto. Tam by mal slúžiť ako memento opakovaných pokusov likvidovať slobodné myslenie a oslavovať toto úsilie kolektivistickými symbolmi. Na nich priživiť osobné ambície a popri tom nás aj pekne okradnúť. ALEX TAHY
(Autor je historik umenia)
