Obyvatelia Filipín sa počas storočí naučili žiť s dodnes činnými krátermi, ktoré sa týčia k nebu nad nejedným mestom či osadou. Na ostrovoch je ich dovedna 22. 2460-metrový Mayon je jedným z nich. Je známy doterajšími 45 explóziami, zdokladovanými počas uplynulých 350 rokov, odkedy sa začali viesť oficiálne záznamy. Zo sopky sa už pred dvoma týždňami začal valiť hustý dym a citlivé prístroje seizmológov zaznamenávajú jemné, ale takmer nepretržité otrasy pôdy, čo znamená, že vulkán sa opäť hlási k životu. "V týchto dňoch sa sopka dostala do bodu, keď sa už v útrobách zeme nazhromaždil dostatok energie potrebnej na explóziu, čo však ešte neznamená, že k nej napokon zákonite príde," hovorí vulkanológ Ernesto Corpuz. Akákoľvek silná erupcia Mayonu by sa však podľa vulkanológov iba ťažko priblížila tomu, čo zažili v roku 1991 obyvatelia pahorkov Mount Pinatubo, vulkánu ležiaceho severne od hlavného mesta Manila. Výbuch si vyžiadal 800 ľudských obetí a kráter vyvrhol 10 miliárd kubíkov sopečného materiálu. "Rádovo by bola prípadná erupcia Mayonu asi 100-krát slabšia, ako bola erupcia Pinatubo. Z bezpečnej vzdialenosti by ste ju mohli veľmi dobre sledovať," tvrdí Raymundo Punongbayan z manilského Inštitútu vulkanológie a siezmológie. Filipínska vláda aj napriek tomu podnikla najnutnejšie opatrenia v prípade, ak by sa sopka naozaj rozhnevala a začala chŕliť lávu. Počas jej poslednej erupcie v roku 1993 zahynulo 77 ľudí a najničivejší známy výbuch v roku 1814 si vyžiadal až 1200 životov. Filipínske orgány v snahe predísť podobnej tragédii vyhlásili v okolí krátera 6-kilometrové ochranné pásmo, do ktorého je zákaz vstupu. Ministerstvo obrany poslalo do oblasti stovky vojakov a desiatky nákladných automobilov, ktoré sú pripravené čo najrýchlejšie evakuovať ľudí v prípade, že by napokon k výbuchu prišlo. Filipínsky roľníci si však z prísnych bezpečnostných opatrení nerobia ťažkú hlavu. Mnohí z nich cez deň aj naďalej pasú svoj dobytok a obrábajú polia v blízkosti vulkánu a v podvečer sa vracajú opäť domov. "Sú tvrdohlaví, ale aj tak im to nemám za zlé," mávne rukou Olivie Lucas, jeden z dôstojníkov záchranných jednotiek. "Máme tu nepretržitú ochrannú zónu, ktorú mnohí nerešpektujú. Nuž čo, na Filipínach je to tak…"
(REUTERS, r)
