tkým niektoré krajiny, ktoré poskytli útočisko Öcalanovi, by sa mali vyvarovať akéhokoľvek komentovania jej činnosti. Po prvostupňovom rozsudku a následnom odvolaní sa teraz zaoberá situáciou odvolací súd, čo si opäť vyžiada istý čas. Celú záležitosť bude napokon musieť rozhodnúť turecký parlament. Celý svet sa mohol na vlastné oči presvedčiť, že proces bol férový a spravodlivý.
Akékoľvek porovnanie medzi kosovskou tragédiou a tzv. kurdskou otázkou je nepodložené. V prvom rade sú to politické režimy oboch krajín, ktoré sú úplne odlišné. Juhoslávia je federálnym štátom a Turecko je unitárnou republikou. Federálna Juhoslávia je na rozdiel od Anatólie teritóriom, ktoré je poznačené neustálymi zápasmi rozličných etník. Okrem toho v Kosove sú dva odlišné národy s rozdielnym náboženstvom, ktoré boli nútené žiť spolu. V Anatólii máme spoločnú kultúru a vzájomné porozumenie. Tureckí občania kurdského pôvodu vyznávajú spoločné náboženstvo a sú úplne integrovaní v spoločnosti. Sú rozptýlení po celom území Turecka a na rozdiel od kosovských Albáncov nie je výnimkou, že zastávajú vysoké posty v štáte.
V SME sa ďalej objavilo tvrdenie, že Ankara sa bráni priznať samotnú existenciu Kurdov. Ja sa však domnievam, že Anatólia je istým druhom ‘melting pot‘ - taviacou pecou, v ktorej sa miešajú rôzne kultúry a civilizácie. Sme na to veľmi hrdí a považujeme to za skvelé dedičstvo. Turecký štát nerozdeľuje svojich občanov podľa ich etnickej príslušnosti. Aj OBSE uznáva, že nie všetky etnické, kultúrne, náboženské a jazykové osobitosti vedú automaticky k uznaniu samostatnej etnickej menšiny.
Čo sa týka dohody zo Sévres z roku 1920 (predpokladala vytvorenie kurdského štátu - pozn. red.), táto bola v roku 1923 nahradená novou dohodou z Lausanne. Dohoda zo Sévres rozdelila územie Turecka medzi štyri okupačné veľmoci a po národnooslobodzovacej vojne - v ktorej bojoval turecký národ s Turkami kurdského pôvodu bok po boku - bola nahradená dohodou z Lausanne, na základe ktorej vznikol moderný turecký štát. Jej revízia je neprípustná.
Čo sa týka samotného kurdského národa: Kurdi nikdy nežili spolu v jednom štáte. Vždy žili rozdelení na území niekoľkých krajín a niekedy aj medzi sebou navzájom, ako je to napríklad v severnom Iraku. Žiadne kompaktné územie nenesie meno Kurdistan, pretože Kurdistan jednoducho neexistuje.
NURETTIN NURKAN,
veľvyslanec Tureckej republiky v SR