Aj írska IRA, baskická ETA a palestínska PLO boli kedysi označované ako teroristické organizácie. Dnes s nimi však legitímne vlády vedú dialóg, ktorý sa zdá byť jedinou cestou k dosiahnutiu mieru a stability. Vedeli by ste sa zmieriť s predstvou Öcalana ako politika?
"Vôbec sa nemôžem stotožniť s definíciou Öcalana ako politika, pretože sa jednoducho prieči zdravému rozumu. Tento človek je zodpovedný za smrť 30-tisíc ľudí vrátane žien, starcov a detí. Turecko je často obviňované z toho, že nevedie dialóg s PKK podobne, ako niektoré vlády vedú s teroristickými organizáciami typu IRA, ETA a palestínskou PLO. Ale to je v ostrom rozpore s medzinárodným právom. Štát nemá čo diskutovať s teroristickou organizáciou, pretože by to bolo len ďalšou podporou terorizmu. Terorizmus ako politický nástroj nemôže byť nikdy akceptovaný a štáty sveta by mali spoločne proti nemu bjovať."
Turecko tvrdí, že nepovažuje problém Kurdov za problém národnostnej menšiny?
"Nie. Je to len a len sociálny problém. Prečo PKK nemá podporu vo veľkých mestách ako Istanbul alebo Ankara, kde tiež žijú milióny Turkov kurdského pôvodu? Len v Istanbule je to jedna desatina obyvateľov. A nemáme s nimi žiadny problém. Prečo? Lebo sú sociálne zdraví, prosperujú, majú vzdelanie a integrovali sa do spoločnosti."
Prečo teda problém aj naďalej pretrváva?
"Pretože sme neboli schopní poskytnúť regiónu juhovýchodnej Anatólie dostatok finančných zdrojov, predovšetkým čo sa týka školstva. V tom spočíva zodpovednosť štátu."
Prípad Öcalan vyvolal v Európe, najmä zo strany krajín EÚ vlnu kritiky. Bude to znamenať, že vaša krajina v budúcnosti jednoducho zanevrie na Brusel a zmení svoju zahraničnopolitickú orientáciu?
"Nie. Cítime sa integrálnou súčasťou Európy. Ale rozhodnutie luxemburského summitu (krajina bola v decembri 1997 spolu so Slovenskom vylúčená z prvej vlny rozširovania EÚ na základe politických kritérií - pozn. red.) bolo neférové a diskriminujúce. Pokiaľ toto rozhodnutie nebude revidované, nebudeme s EÚ diskutovať o žiadnej politickej otázke. Neznamená to však, že s Bruselom prerušujeme všetky kontakty, pretože už od roku 1963 sme asociovanou krajinou a máme aj colnú úniu. Polovica nášho zahraničného obchodu je s krajinami EÚ. Naším cieľom je plné členstvo. Súčasná situácia neznamená, že Turecko prehodnocuje priority svojej zahraničnej politiky."
Hovorí sa, že sám sudca, ktorý vyniesol verdikt nad Öcalanom, vzápätí priznal, že sa s ním osobne nestotožňuje.
"Áno, pred novinármi priznal, že on osobne nesúhlasí s trestom smrti. Ale to je jeho osobný názor. V paragrafe 125 tureckého trestného zákonníka stojí, že trestom za pokus o rozdelenie štátu - k čomu sa Öcalan priznal - je trest smrti. A sudca teda musel rešpektovať zákon."
Sudca však nehovoril nič o tom, že sa pre osobné presvedčenie chcel vzdať vedenia procesu?
"Niekedy môžete s niečím aj nesúhlasiť, ale Turecko je právnym štátom, a musíte si teda plniť svoje povinnosti."
Myslíte si, že rozsudok bude vykonaný? Nebol by Öcalan pre Turecko cennejší živý ako mŕtvy?
"Je to možné, ale to všetko bude predmetom veľmi horúcich a náročných rokovaní v parlamente po tom, čo kasačný súd rozhodne o odvolaní."
JURAJ KITTLER
