Britská snímka Šimon Mág, na poslednú chvíľu zaradená do programu úvodného dňa 34. ročníka medzinárodného filmového festivalu, priviedla minulý piatok do Karlových Varov štvoricu prestížnych hostí vrátane prvej veľkej hviezdy. Obrazovo pôsobivý príbeh odohrávajúci sa na konci 19. storočia v sliezskej dedinke, kde sa miestny židovský blázon Šimon stáva terčom opovrhovania pre svoje údajné spojenie s diablom, prišiel uviesť režisér Ben Hopkins, producent Robert Jones, predstaviteľka hlavnej ženskej úlohy Amanda Ryanová a pôvodom holandský herec Rutger Hauer. Ani jeden z hereckých protagonistov nemal v Českej republike svoju premiéru. Hoci Karlove Vary boli pre mladú Ryanovú úplne prvým festivalom, ktorý navštívila, nedávno sa objavila v Trutnove, keď tam jej priateľ nakrúcal pre BBC dvojdielny film o vojakoch vyslaných v rámci mierových síl do Bosny. Tri dni vtedy strávila aj v Prahe a čoskoro sa chystá na Moravu - v Brne vystúpi na zájazdovom predstavení londýnskeho národného divadla. A Hauer, ktorého sa nedočkali pred takmer dvoma rokmi v Bratislave účastníci filmového festivalu Fórum napriek sľubom jeho organizátorov, pobudol v roku 1994 v Prahe pri nakrúcaní vojnovej drámy Otčina. O svojej bohatej filmografii, ktorá predchádzala podobenstvu Šimon Mág, však príliš hovoriť nechcel. Novinárov dokonca odkázal na internet, kde si o ňom vraj môžu nájsť všetko a napísané piatimi rôznymi spôsobmi. "Bol by som rád, keby ste sa pýtali na nový film. A nielen mňa, ale aj mojich kolegov," povedal. Svoju postavu aristokratického šľachtica charakterizoval slovami: "Bola to rola a orientácia, ktoré som tak trocha hľadal. Ten človek by mohol byť stvárnený pompézne a humorne zároveň. Spájal som si ho s americkými filmami a cítil som v ňom európsky prvok protikladu. Vyvolával vo mne pocit nemeckého aristokrata vyžarujúceho zo srdca humor i obrovskú vrúcnosť. Podobné vlastnosti bývajú občas sentimentálne, no táto rola taká nie je. Je priezračná, bystrá a je to scenár, aký sa nám môže dostať do rúk raz za desať rokov. Nikdy som o tom nepochyboval. Nie je to hlúpe ani ťažkopádne, jemne to balansuje na všetkých plochách. Dalo sa zapliesť do rôznych klišé, ale filmu sa podarilo im vyhnúť," pochvaľuje si Hauer. Slovami obdivu na jeho adresu nešetrili ani ostatní tvorcovia. "Rutger dokáže byť tvrdý, pohybuje sa medzi extrémami a jeho výber bol skvelý," uviedla Amanda Ryanová, ktorej sa najviac pozdávalo nakrúcanie vo Walese, kde sa štáb každé ráno prebúdzal do očarujúcej krajiny.

Rutger Hauer sa narodil 23. januára 1944 v Breukelene, pochádza z hereckej rodiny, ale nadväzovanie na rodinnú tradíciu dlho v pláne nemal. Ako konfliktné dieťa opustil domov, vykladal tovar na lodiach, putoval po švajčiarskych Alpách, v bazilejskom divadle pracoval ako kotolník a štatista. "Zdalo sa mi, že herectvo je niečo nevierohodné. Stávate sa premietacím plátnom, na ktorom sa odohrávajú cudzie osudy a to neustále popieranie vás môže doviesť k otázke, kto vlastne ste vy sám," hovorí. Napokon predsa len absolvoval hereckú školu v Amsterdame a pridal sa ku kočovnej divadelnej spoločnosti. Debutoval v eroticky ladenom filme Turecký med (1973, réžia Paul Verhoeven) a preslávil sa postavou vodcu vzbúrených replikantov v ponurom sci-fi Blade Runner (1982) od Ridleyho Scotta. Tvrdí o sebe, že je iba herec, a preto nehrá svoju tvár. Tá ho totiž výraznými nordickými črtami, oceľovo chladným pohľadom a mierne pohŕdavým úsmevom predurčuje na úlohy samotárskych dobrodruhov až psychopatických zabijakov. K jeho najznámejším dielam ďalej patria: Jastrabia žena, Krv a mäso, Stopár, Legenda o svätom pijanovi, Slepá zúrivosť, Za svitu luny, Obojok, Zlomok sekundy, Plavba, V zajatí ľadu, Hra na prežitie či Zmiznutie letkyne Amelie Earhartovej. "Každé nakrúcanie je ako hra na schovávačku. Dostal som sa do tohto spôsobu obživy, lebo som chcel pridať rôznorodosť do filmového odvetvia. Beriem sám seba ako nástroj a nič z toho, čo robím, sa pre mňa nestáva skutočnosťou. Je to ilúzia života a ja v nej pracujem," vraví Rutger Hauer. Na otázku, či je spokojný s doterajšími úlohami a či predsa len netúži po mimoriadnom charaktere, ktorým by sa vymanil z často béčkového filmového prostredia, dodáva: "Priznávam, film svojho života som ešte nenakrútil. Je to však podstatné nielen v duši umelca. Každý človek sa počas celého bytia stále hľadá."

DALIBOR HLADÍK,

Karlove Vary