Charakter (Holandsko 1997) * Réžia: Mike van Diem o Scenár: Mike van Diem, Laurens Geels, Ruud van Megen * Kamera: Rogier Stoffers * Hudba: Het Paleis van Boem * Hrajú: Fedja van Heut, Jan Decleir, Betty Schuurmanová, Victor Low, Tamar van den Dopová Distribúcia v SR: Continental film * Slovenská premiéra: 1. júla.
Holandský film Charakter režiséra Mika van Diema získal v roku 1998 zlatú sošku Oscara v kategórii najlepší zahraničný film. Ide o adaptáciu holandskej literárnej klasiky, príbeh ponurého vzťahu medzi mocným a nenávideným súdnym exekútorom a jeho nemanželským synom. Súčasťou príbehu je atmosféra biedy Rotterdamu dvadsiatych rokov. Holandsko pôvodne na Oscara kandidovalo iný film, futbalovú komédiu All Stars. Nakrútil ju van Diemov priateľ Jean van den Velde, ale napokon svoj film stiahol s tým, že Charakter bude mať viac šancí získať Oscara. Charakter už predtým zožal viacero národných filmových cien a viac-menej celá holandská tlač sa o ňom vyjadrovala s nadšením. Až na jedinú výnimku. Recenzent najväčšieho holandského denníka NRC Handeslsblad van Diemovi predpovedal, že nomináciu totiž určite získa. "Charakter bude nominovaný na Oscara, to je isté. Tým chcem povedať, aký zlý je to film."
Príbeh sa začína smrťou všemocného súdneho vykonávateľa Dreverhavena, do ktorej sa zdá zapletený mladý právnik a tvrdohlavý selfsmademan Katadreuffe, jeho nemanželský syn. Exekútor Dreverhaven ho splodil v krátkom vzťahu či skôr pomere so svojou gazdinou. Táto epizóda bola jediným medziľudským kontaktom, do ktorého sa mu za celý život podarilo zapliesť. "Kedy bude svadba?" je otázka a Dreverhaven ňou prenasleduje matku svojho dieťaťa po zvyšok života. Ona však nechce o ňom nič vedieť s tým, že ho nepotrebuje. Vychováva svojho syna s kamennou tvárou, nikdy sa neusmeje a nič nehovorí. Ťaživá vizuálna atmosféra filmu je daná tmavou farebnosťou, pohyblivou kamerou, drsným herectvom. Jeho hybným motívom je zápas dvoch síl, kafkovsky brutálneho otca, ktorý v podstate svojho syna kruto prenasleduje a na každom kroku jeho ťažkej cesty k úspechu mu postaví prekážku, a syna, povahy stvorenej nepreniknuteľnou matkou a duchom nenávideného otca. Otca, ktorý, ako sám hovorí, potrebuje zo syna "deväť desatín" obsekať, aby sa tá desiata spamätala. Je to spôsob lásky človeka, čo o žiadnej láske nevie. Výrazným momentom je Dreverhavenov sen: stojí v ňom nahý zoči-voči nenávistnému davu občanov Rotterdamu, voči ktorým nikdy nepocítil nič ľudské. Výkon Jana Decleira v postave Dreverhavena je nespochybniteľný. Film Charakter je plný epizód, v ktorých sa hlavná línia miestami stráca. Tieto epizódy nám zjavne majú dať precítiť atmosféru rotterdamskej chudoby a vyvažovať výsostne literárnu, nefilmovú povahu príbehu. Záver filmu sa vracia na začiatok, k násilnej smrti nenávideného exekútora. Mrazivý zážitok z konfrontácie otca a syna, z lásky, čo láskou je aj nie je, má svoju silu. Tŕnistá cesta k tomuto zážitku, prípadne okolo neho, plná občas nerozhodných odbočiek a zákrut, trvá vyše dvoch hodín. ANDREA PUKOVÁ
