Person‘s Guide To King
Crimson Live
(Virgin Records)
Tridsaťročná koncertná história kapely, ktorá patrí medzi najväčšie, najprogresívnejšie a najinteligentnejšie formácie v histórii rocku. Obrovský potenciál a nesmierna energia týchto nahrávok pozitívne prevalcuje aj človeka, ktorý King Crimson dôverne ovláda. Prvé CD obsahuje aj multimediálnu dátovú stopu pre PC aj Mac.
Barclay James Harvest: Nexus
(Eagle Records)
Ďalší návrat kapely, ktorá vznikla už v roku 1966 (!). Pokiaľ radi nosíte koráliky, kožené náramky, batikované tričká a sandále, možno pookrejete. Nexus je konzerva oduševneného progresívneho rocku. Ešte aj zvuk je ako zo 60. rockov.
Santana: Supernatural
(BMG/Arista)
Nový album maestra, na ktorý si pozval zopár zaujímavých kamarátov - okrem iných Erica Claptona, Davea Mathewsa, Lauryn Hillovú, Wyclefa Jeana. Kolekcia hrejivých letných latinopesničiek síce nie je takou strhujúcou "jazdou" ako staršie Santanove albumy, ale o to viac poteší. Santana má najvyšší rating. Ešte nikdy ma nesklamal.
Duke Ellington featuring Mahalia
Jackson: Black, Brown And Beige
(Columbia / Sony Music)
Tvorba storočného jubilanta Duka Ellingtona je ako texty Grahama Greena - pomerne ostro sa dá oddeliť umenie od enterntainmentu. Monumentálna suita z roku 1943 je jedno z umelecky najambicióznejších Ellingtonových diel. Opisuje príbeh cesty černochov z Afriky do Ameriky, otroctvo, emancipáciu a asimiláciu. Vychádza v rámci skvele pripravenej edície Duke 100 Years, okrem šiestich pôvodných skladieb obsahuje dva bonusy, deväť alternatívnych nahrávok a prekrásny dvadsaťštyristranový booklet s hromadou informácií a fotografií.
Steve Howe:
Portraits of Bob Dylan
(Eagle Records)
Patrí sa nahrať dylanovskú cover verziu. To vedeli všetci od Hendrixa po Dietrichovú. O niektorých úpravách sa hovorí, že prekonali originál (aj keď dylanovci namietajú, že nikto nehrá Dylana lepšie ako Dylan). K dlhému radu majstrových interpretátorov sa pridal aj Steve Howe, gitarista z Yes. Toto CD v žiadnom prípade neodporúčam do pozornosti ctiteľom tejto skupiny, aj keď niektoré skladby naspieval Ion Anderson. A možno ani ctiteľom Boba Dylana. Je to ušľachtilý, hygienický, priam vegetariánsky album. Šťava je iba vlastná a "fat-free", Yes aj Dylan majú onakvejšie korenia.
Vertú
(550 Music/Legacy / Sony Music)
Meno kapely asi pozná málokto, ale veci sú hneď jasnejšie, keď si prečítame zostavu: Stanley Clarke basgitara, kontrabas, Lenny White bicie, Rachel Z klávesy, Karen Briggsová husle, Richie Kotzen gitara. Tak tomu sa povie superskupina, jedine Briggsová nie je (zatiaľ) známou a váženou osobnosťou. Kapela je spomienkou na časy, keď bolo ešte fusion (jazz rock) strhujúca hudba, plná energie, komunikácie a spoločných stratosferických letov. Citeľné sú vplyvy Mahavishnu Orchestra a trochu aj Return To Forever Chicka Coreu (ktorého členmi boli Clarke s Whitom), ale kapela tvrdí, že robí hudbu pre ďalšie tisícročie. Chcem im veriť.
