Tých miest, kde môže byť dobre vášmu telu, ale aj vašej duši, je veľa. Napríklad taká sprcha na kúpalisku. Nie je to iba železná rúrka s kohútikom zakončená dierkovanou hlavicou, z ktorej sa leje voda. Je to aj miesto na rituál. Na väčšine kúpalísk a plavární je takéto miesto vybetónované, vykachličkované alebo aspoň farebne výrazne označené. Je tam tabuľa s upozornením o povinnosti osprchovať sa pred vstupom do vody. Nedajte sa však pomýliť úradníckou rečou. Tá sprcha je tam ako žriedlo, prenosný prameň, miesto na očistu. Ešte raz použijem to slovo – rituál. (A keď sa pod sprchou producíruje mladá žabka, tak sa z rituálu stáva riťuál.) Pozbierajte všetku svoju odvahu, postavte sa pod sprchu, otočte kohútikom. Tá najstudenšia voda sa vám rozstrekne po pokožke ako tisíce ostrých ihličiek. Ak vydržíte aspoň do konca tohto riadku, zbadáte, ako sa z vás zmývajú všetky nánosy tejto panelákovej civilizácie, ako z vás odchádza pachtenie a je z vás jaskynný človek, ktorý má pred sebou celú dobu bronzovú. Vydržte pod sprchou zopár sekúnd. Nielen kvôli tej očiste, ale aj preto, lebo vás sledujú stovky očí. Tie kritické patria návštevníkom kúpaliska, ktorí vás sledujú, koľko vydržíte. A tie žičlivé zasvätencom, ktorí vedia, o čo v prípade sprchy na kúpalisku naozaj ide.