Zažili ste v Pittsburghu krízu?
"Zažil. Vlani v novembri som prišiel do Ameriky ako osemnásťročný sám, bez rodičov. Neovládal som jazyk, celý čas som bol iba na štadióne či u Němcovcov, kde som býval. Veľmi mi pomohol Jirka Hrdina, ktorý k nám prišiel z Calgary. Cítil som sa, akoby som žil na pustom ostrove a zrazu tam stroskotal niekto, kto hovoril rovnakým jazykom."
Aké boli oslavy?
"Na letisku nás čakalo štyridsaťtisíc fanúšikov. Radšej sme odišli do ústrania na pozemok brankára Barrassa. Lenže autobusu, ktorým sme cestovali z letiska, došiel benzín. Do mesta sme šli pešo."
Fanúšikovia z Civic Arena sa vraj do vás zamilovali.
"Ani neviem, prečo som sa stal ich miláčikom. Hádam preto, že som mladý. Doma na nás kričali, aby nám dali lopaty a nahnali do práce."
Robert Holík rozprával, že v očiach spoluhráčov ste stále cudzinec, ktorý niekomu berie prácu. Je to tak?
"Takí hráči, ako sú u nás Lemieux, Trottier či Stevens, sa s vami hneď spriatelia, pretože ich neohrozujete. Horšie je to s hokejistami, ktorí sú v zostave iba tak na polovicu. Tí vo vás vidia konkurenciu a v tom okamihu ste Čech, čo ich môže vytlačiť zo zostavy. Zásada prežitia je jednoduchá. Musím byť lepší ako oni. Ak budem ako oni, nevezmú ma."
