7. 1999.

Kde sú tie časy, keď sa Drew Barrymoreová ako šesťročná Gertie priatelila s dojemnou obludkou vo filme E. T. Mimozemšťan. Dnes je z nej mladá dáma, ktorá vie uplatniť svoj šťavnatý blonďavý sexappeal - možno si ju pamätáte ako zloduchovu milenku v Batmanovi navždy. Jej najnovšia hrdinka z filmu Nepobozkaná je však z iného cesta. Ako napovedá názov, dvadsaťpäťročná jazyková korektorka veľkých amerických novín Chicago Sun-Times Josie Gellerová nie je práve dobyvateľka mužských sŕdc: Po večeroch sedí sama doma, vyšíva vankúše a sníva o tom, ako sa v domovskom denníku presadí v úlohe reportérky. A, prirodzene, aj o veľkej láske, ktorá raz príde a premení ju na pobozkanú. Oboje sa jej má čoskoro vyplniť, len trocha kurióznym spôsobom. Svoju skúšku ohňom investigatívnej žurnalistiky absolvuje v maturitnom ročníku jednej z chicagských stredných škôl, kde sa v prezlečení za -násťročnú pokúša zozbierať látku na článok o dnešných teenageroch. A pretože na hodinách anglickej literatúry nedokáže tak celkom zamaskovať svoje univerzitné vzdelanie, čoskoro pritiahne aj pozornosť šarmantného profesora. Takto rozvrhnutý príbeh nápadne pripomína historky z edície Harlekýn a vlastne by ani nestál za reč (a za návštevu kina). Nadhľad a zmysel pre presnú parodickú nadsádzku, aký preukázali režisér Raja Gosnell a scenáristi Abby Kohn a Marc Silverstein, ho však robia - ak sa zmierite so žánrom zaľúbenej komédie - na počudovanie celkom znesiteľným. Skúsenejší filmoví diváci sa môžu navyše po celý čas zabávať na množstve citácií a odkazov: Keď Josie pristihne svojho rovnako odrasteného brata (ktorý sa po vzore sestry tiež vydáva za maturanta - ale z celkom iných dôvodov) ako flirtuje so šestnásťročnou "spolužiačkou", a vzápätí sama čelí návrhom sedemnásťročného zaľúbenca, brat komentuje celú situáciu slovami "stretneme sa v base, Missis Robinson!". (Netreba azda rozvádzať, že Josie, na rozdiel od spomenutej dámy, svojmu "absolventovi" nepodľahne: tvorcovia si ctia zákony žánru.) A keby film EDtv nevznikol prakticky v rovnakom čase, prisahala by som, že si Nepobozkaná uťahuje aj z neho. Scény, v ktorých sa celá redakcia váženého denníka s popcornom a kolou zhromažďuje pri obrazovke, aby sledovala v priamom prenose, čo sa zasa stane Josii vyzbrojenej pre zber materiálu brošňou-minikamerou, patria k najvydarenejším. Ako však tvrdí vo svojej recenzii Roger Ebert, kritik z ozajstného denníku Chicago Sun-Times, tak ďaleko praktiky ich listu "chvalabohu, alebo šéfredaktorovi" ešte nezašli. Ani nekonvenčné porady, ktoré vo filme vedie vlastník novín s palicou v ruke, vraj nemajú veľa spoločné so skutočnosťou. Napriek tomu však pokladá Nepobozkanú za vynikajúci nábor na prácu v ich novinách, lebo "kto by nechcel stretnúť korektorku ako je Drew Barrymore?" A skutočne, jej výkon je nielen osou, ale aj dušou filmu. Bez zbytočných póz sa zo zakríknutej kancelárskej myši, schopnej ožiť iba pri vysvetľovaní zákerností pravopisných noriem, mení najskôr na čudne (lebo predstierane) pojašenú pubertálnu stredoškoláčku, a z nej na sebavedomú mladú ženu. Návrat do minulosti jej nečakane umožnil raz a navždy sa vysporiadať so stigmou "v kolektíve neobľúbenej", ktorá ju od čias strednej školy kdesi hlboko stále zraňovala.

Napriek zábavnosti a filmárskej zručnosti snímky, jej "posolstvo" nakoniec nevyznieva nijako veľkolepo, zmestí sa do jednej ošúchanej frázy typu "buď vždy sám sebou, len tak nájdeš šťastie". Už spomenutý Roger Ebert v tejto súvislosti poznamenáva, že skutočnou "témou" príbehu je vlastne samotná Drew: jej osobnosť a charizma. A dodáva, že takto "urobiť" film dokážu len skutočné herecké hviezdy. MARTINA ULMANOVÁ

(Autorka je filmová a divadelná kritička)