Noc zo 17. na 18. septembra 1961 je zapísaná v dejinách Organizácie spojených národov čiernym písmom. Práve vtedy totiž pri leteckom nešťastí zahynul v poradí druhý generálny tajomník OSN - Švéd Dag Hammarskjöld. Spolu s ním v lietadle, ktoré smerovalo zo súčasnej Zambie (vtedy Severná Rodézia) do Konga, našlo smrť aj 15 členov jeho tímu. Medzi nimi aj úspešný a talentovaný slovenský diplomat Dr. Vladimír Fábry. Fábry - rodák z Liptovského Mikuláša, ktorý už od roku 1946 pôsobil v rámci československej diplomatickej misie pri OSN v New Yorku, sa po komunistickom prevrate vo februári 1948 rozhodol zostať v USA, kde požiadal o americké občianstvo. Aj preto sa svet po leteckej tragédii dozvedel iba toľko, že spolu s Hammarskjöldom zahynul aj americký diplomat Fábry, ktorý sa k nemu pridal v Kongu, kde pôsobil v rámci stálej misie OSN. Vladimír Fábry bol mimoriadne schopným diplomatom, o čom svedčí skutočnosť, že za svoj krátky život (zomrel ako 41-ročný) stihol v rámci OSN absolvovať viacero náročných diplomatických misií, predovšetkým delikátnych rokovaní v rôznych problémových častiach sveta - Indonézia, Izrael, Egypt či napokon Kongo. Nie je vylúčené, že mal v OSN namierené v budúcnosti aj omnoho vyššie.
Ani dnes po takmer 38 rokoch však okolnosti smrti Hammarskjölda nie sú definitívne zmapované. Nové informácie zverejnila minulý rok juhoafrická Komisia pre pravdu a zmierenie. Podľa nich by prsty v leteckom nešťastí mala mať aj britská tajná služba MI5 a americká CIA. Podľa jedného z dokumentov, ktoré sú na hlavičkovom papieri Inštitútu pre morský výskum (SAMIR), ktorý bol jednou z rozhodujúcich zložiek vojenského systému Juhoafrickej republiky, sa na stretnutí predstaviteľov SAMIR so šéfom britskej tajnej služby MI5 konštatovalo, že Hammarskjöld musí byť odstránený, a v ďalšom sa píše, že šéf CIA A. Dulles prisľúbil spoluprácu svojich ľudí. Iný materiál obsahuje detaily plánu na uloženie výbušniny v podvozku Hammarskjöldovho lietadla, ktorá by explodovala v momente vysunutia kolies pri pristávaní. Hammarskjöldovi spolupracovníci a obvinené tajné služby však takúto verziu nešťastia odmietajú. Predstaviteľ britského ministerstva zahraničných vecí sa vyjadril, že spravodajskí agenti Spojeného kráľovstva nepoužívali metódy vyhadzovania ľudí do vzduchu. Bolo to však obdobie studenej vojny, keď bola sovietska dezinformačná kampaň mimoriadne aktívna, takže je možné, že dokumenty vyprodukovala ona. Proti verzii juhoafrickej komisie hovoria najmä fakty, ktoré zverejnil sir Brian Urquhart, ktorý v čase nešťastia zastával vysoký post v rámci úradu generálneho tajomníka OSN, a po nehode osobne navštívil aj miesto tragédie. Podľa neho bolo príčinou nešťastia ľudské zlyhanie pilota, ktorý pri nočnom pristávaní narazil do vrcholu jedného z kopcov. Ešte presvedčivejšie znie jeho argument, že Hammarskjöld pred odletom z Kinshasy dal svoje lietadlo k dispozícii britskému diplomatovi lordovi Landsdownovi, ktorý mal pripraviť jeho návštevu v Ndole, a sám neskôr cestoval iným lietadlom, o čom vedelo iba málo ľudí. Faktom je, že novinári si v prvých chvíľach po pristátí v Ndole naozaj pomýlili Landsdowna s Hammarskjöldom. Ani verzia sira Urquharta však nie je definitívna. Už v roku 1992 dvaja pracovníci OSN zoznámili verejnosť s teóriou, podľa ktorej bolo Hammarskjöldovo lietadlo zostrelené na objednávku belgických, amerických a britských ťažobných spoločností, ktoré v generálnom tajomníkovi a jeho politike videli ohrozenie svojich plánov. Hammarskjöld im mohol prekážať najmä svojím zmierlivým prístupom k situácii v Kongu. O Kongo bol v tom čase mimoriadny záujem: pod svoj vplyv ho chceli dostať tak Rusi, ako aj Západ.
V roku 1960 vyhlásilo bývalé Belgické Kongo nezávislosť, po ktorej však vzápätí nasledovala občianska vojna, rozpútaná v snahe získať samostatnosť na diamanty bohatej provincie Katangu. Predseda novej nezávislej vlády Patrice Lumumba sa snažil získať podporu Sovietskeho zväzu. Kongo však o pomoc požiadalo aj OSN. Iniciatívu prebral sám generálny tajomník Hammarskjöld, ktorý podnikol v rozpätí niekoľkých mesiacov od júla 1960 do septembra 1961 štyri osobné návštevy krajiny. Tá posledná sa pre neho, ako aj ďalších 15 členov posádky skončila tragicky.
(jk, kos)
