Jan Werich: Fimfárum Vydavateľstvo Albatros, Praha 1997. Ilustroval Jiří Trnka. Královna Koloběžka První, Fimfárum, Jak na Šumavě obři vyhynuli a ďalších šestnásť príbehov obsahuje ôsme rozšírené vydanie Werichových rozprávok ilustrovaných zakladateľom slávneho štúdia Bratři v triku a klasikom českej a svetovej ilustrácie Jiřím Trnkom. Ako píše vydavateľ: "Čo je dobré, žije navzdory zákazom a ideológiám." Werichove rozprávky vychádzali vo viacerých vydaniach od roku 1960, ale v sedemdesiatych rokoch, keď bol Werich polozakázaným autorom, z nich tri vypadli, a tie sa vo Fimfáre znovu objavujú až dnes, po tridsiatich rokoch.
M. Scott Peck: Nevyšlapanou cestou. Nová psychologie lásky, tradičních hodnot a duchovního růstu Vydavateľstvo Argo, Praha 1996, tretie vydanie - dotlač. Preložil Jan Jařab. Kultová kniha amerického psychoterapeuta a spisovateľa, zakladateľa Organizácie na podporu komunít, o tvorbe osobnosti. Jej celosvetový úspech stojí na čistom a dramatickom štýle, s ktorým predkladá svoje myšlienky pomocou kazuistiky z klinickej praxe. Pri obidvoch doterajších českých vydaniach kniha dlho patrila k najpredávanejším reedíciám. V čase, keď ju autor písal, ešte nebol veriacim kresťanom, stal sa ním až neskôr. V úvode však píše: "Rovněž bych chtěl omluvit za to, že o Bohu hovořím vždy v mužském rodě. Dělám to spíše proto, abych věci nekomplikoval, než z nějakého pevného přesvědčení o tom, jakého roku je Bůh."
Olga Lomová: Poselství krajiny: obraz přírody v díle tchangského básníka Wang Weje Vydavateľstvo Dharma Gaia, Praha 1999. Čínsky básnik Wang Wej (približne 699 - 760) je už po stáročia obdivovaný ako autor priezračných a tichých obrazov prírody i ako znalec Buddhovho učenia. Autorka, ktorá prednáša čínsku literatúru na Karlovej univerzite, predstavuje Wang Wejovo umenie prírodnej lyriky v širších súvislostiach jeho života i dobových literárnych konvencií. Wang Wejove svojské, akoby impresionistické črty odhaľujú duchovné posolstvo krajiny, ktoré je súčasťou čínskej kultúry.
Michail Arcybašev: Svůdce Vydavateľstvo Paseka, Praha - Litomyšl 1999. Preložila Alena Morávková. Autor, jeden z predstaviteľov ruskej prózy na prelome storočí, patril v svojej dobe k najčítanejším ruským spisovateľom. Po revolúcii emigroval do Varšavy a o jeho diele v Sovietskom zväze a satelitných krajinách dejiny literatúry mlčali. Román Svůdce (Sanin) vyvolal v roku 1904 celoeurópsku diskusiu. Zaoberal sa tabuizovanou témou prostitúcie, a zakázali ho nielen v Rusku, ale aj v Nemecku a Rakúsko-Uhorsku. Autor, predtým tolstojovec, touto knihou zmenil svoju orientáciu a priklonil sa k inému vzoru - Friedrichovi Nietzschemu a jeho koncepcii nadčloveka.
Miguel de Unamuno: Svatý Manuel dobrotivý mučeník Vydavateľstvo L. Marek, Brno 1999. Preložila Martina Slavinská. Miguel de Unamuno (1864-1936), mysliteľ a autor esejí, ktoré mali veľký vplyv na Španielsko na začiatku dvadsiateho storočia. Býva označovaný aj za predchodcu Sartra a Camusa. Patril k rovnakej generácii ako Ortéga y Gasset, ktorá prebojúvala intelektuálnu obnovu Španielska, otriasaného pádom niekdajšieho impéria. Novela o svätom Manuelovi má formu "nájdeného textu". Žena, ktorá spísala Manuelov osud, ako jediná pozná pravdu o ňom, a spíše ju v neistote, či hĺbka a svätosť jej učiteľa niekedy vyjdú najavo. "To, co mělo být vyjádřeno a pochopeno, zůstává v ustavičném nebezpečí zániku," píše autor doslovu Michael Hauser.
Irvin D. Yalom: Teorie a praxe skupinové psychoterapie
Vydavateľstvo Konfrontace, Hradec Králové 1999. Preložili Hana Drábková a Martin Hajný. American Journal of Psychiatrie: "Jedna z desiatich najvplyvnejších kníh o skupinovej psychoterapii za posledné desaťročie." Autor je psychoterapeut, emeritný profesor na Stanfordskej univerzite, nositeľ viacerých prestížnych cien v psychiatrii a autor niekoľkých úspešných kníh, vrátane románu. Súhrnné dielo o psychoterapeutickom vedení skupín patrí k tým, bez ktorého by sa žiadny terapeut nemal púšťať do skupinovej psychoterapie. Pre laika to je zaujímavá exkurzia do metodickej kuchyne skupinovej terapie.
