í, minister obrany, čo by sa malo urobiť s Maďarmi, Rómami, nezamestnanosťou, hrubým domácim produktom… Ja viem ako-tak rozprávať iba príbehy, aj to si ich musím vopred nažiť či niekde uvidieť. Tak som minulý týždeň uvidel pri čakaní na autobusovej zastávke toto: Autobusová zastávka Hodžovo námestie je rovno oproti Prezidentskej kancelárii. Je tam zábradlie, ktoré oddeľuje chodník od frekventovanej Štefánikovej ulice. A na tom zábradlí, rovno pred Prezidentskou kanceláriou, je reklamný pútač s približne takýmto textom: SCHUSTER - KANCELÁRSKE A MENEŽÉRSKE SLUŽBY. Ako sa hovorí: čaro nechceného. Alebo náhoda, ktorá zrazu ukáže pravý význam náhodne pospájaných čiastočiek. Pretože ja som toto posolstvo čítal takto: Aj taká prezidentská kancelária (a najmä ona), je tu preto, aby slúžila. Aby poskytovala nám občanom kancelárske služby. Aby spoľahlivo manažovala v prospech svojich klientov. Dúfam, že ten nápis tam nejaký úzkoprsý úradník nedá odstrániť. Kým som rozmýšľal nad vecami, z dvier prezidentskej kancelárie vyšiel člen hradnej stráže v službe. Poznalo sa to podľa toho, že bol v parádnej uniforme. Ponáhľal sa do prezidentského sídla. Mal k nemu takých tridsať metrov. Vzdušnou čiarou. Musel byť preskočiť alebo podliezť zábradlie a mimo priechodu prebehnúť cez cestu. Musel by porušiť niekoľko predpisov. Možno preto, že bol v uniforme, vedomý si toho, že ho pozorujú desiatky očí, možno mal v sebe disciplínu a zodpovednosť zamestnanca hradnej stráže, volil inú cestu: okolo Štefánky prešiel po priechode (musel čakať na zelenú), potom po schodoch zbehol do priechodu na Hodžovom námestí, aby sa po istej dobe vynoril z jeho útrob na druhej strane. Zdržal sa, ale nám všetkým dal lekciu: ak má raz v tejto krajine zavládnuť poriadok, bude to chvíľu trvať. Právny a správny stav sa nedá dosiahnuť porušovaním zákonov či "iba" obyčajných predpisov. Iba tí, čo sú na úteku, sa potrebujú ponáhľať. My ostatní máme ešte čas. Nemusíme podliezať zábradlia a vstupovať do vozovky mimo priechod. Tak mi odpusťte, že som sa proti svojej vôli pustil do politiky. Ale do akej politiky? Mám pocit, že som hovoril o živote.