tým ukazovákom medzi stránkami čerstvo zviazanej knižky. Poznám takých, čo si chodia do kníhkupectva čítať na pokračovanie knihy. Poznám takých, ktorí si namiesto samotných kníh kupujú už len časopisy informujúce o vychádzajúcich knihách. Poznám takých, ktorých prepadne abstinenčný príznak (alebo skôr prízrak) a oni musia utekať do kníhkupectva kúpiť si ďalšiu knižku. Už aj u nás vznikajú kníhkupectvá, kde sa dá posedieť, kde sú rybičky v akváriu a na stole čerstvé noviny. Kde sa dajú stráviť hodiny a nik vás nevyháňa. Kde majú otvorené aj neskoro večer a dokonca aj v nedeľu. To je krása: vojsť v hlbokej noci do rozsvieteného kníhkupectva ako som to zažil v Bologni. Alebo mať pred sebou kníhkupectvo, ktoré má niekoľko poschodí a medziposchodí, aké je v Mníchove. Alebo objaviť malé, útulné kníhkupectvo, kde je len dvadsať knižiek - ale sú to všetko knihy, ktoré ste už dávno hľadali, ako sa mi to stáva u nás. Ak si raz zaslúžim prísť do neba, som presvedčený, že sa bude podobať nekonečnému kníhkupectvu.