Priznám sa, že som človek nemobilný, to znamená, že nemám mobilný telefón. Ešte stále a už asi natrvalo. Nie je nás už veľa takých. K tomuto stavu som dospel čiastočne svojou pohodlnosťou, čiastočne svojou technickou zaostalosťou, ale významnú úlohu v tom zohrala aj moja extravagantnosť a pýcha, ktorá mi našepkávala: Nebudeš predsa taký ako ostatní. Nepôjdeš stádovito s davom, nepodľahneš reklamnému ošiaľu, ktorých zachvátil masy. Skromnejšia časť môjho vnútra sa však pokorne priznávala, že som absolútne nevhodný na držiteľstvo tohto prístroja: veď by si ho nevedel ani obsluhovať a určite by si ho niekde zabudol alebo stratil. Vyčkával som, až sa z môjho váhania stal postoj. Keď sa rozšírilo, že Hevier nemá mobil, už som nemohol cúvnuť. Už som pod verejnou kontrolou. Vydržal som aj vtedy, keď mi istá mobilná firma ponúkla, že mi dá mobil do celoročného bezplatného prenájmu. Akurát aparát! A potom ma vycapia na billboard s nápisom Aj posledný odolal!
Tým, že mám od problematiky mobilov odstup, môžem si všímať držiteľov mobilných telefónov kritickým okom. Vidím, že tí pokrokovejší už majú mobilov viacero. Zaregistroval som mnoho dvojmobilných ľudí, a dokonca aj zopár trojmobilných! Rozoznám typ človeka, ktorého som pomenoval mobilotik alebo mobiloman. Je to notorik, ktorého závislosť na telefonovaní mobilom je nevyliečiteľná. Všimol som si, že bola vynájdená ďalšia rafinovanosť: držiteľ mobila na displeji zistí podľa čísla, kto mu volá. Podľa toho sa môže rozhodnúť, či sa ozve alebo zaprie. Môžem vám povedať, že sa v 99 percentách ozvú. Nečudoval by som sa, keby sa v krátkom čase objavil prístroj, ktorý túto vymoženosť dotiahne: na displeji sa vám objaví aj to, čo vám volajúci chce oznámiť.
Nedávno som sa však dozvedel skutočnosť, ktorú som podvedome očakával. Istý človek od nás sa služobne dostal až do Bieleho domu. A tam zistil, že tí najväčší hlaváči a najúspešnejší manažéri nemajú mobilné telefóny. Akosi sa to už v ich postavení nepatrí. Nechcem šíriť paniku, ale nemôžu byť ďaleko časy, keď sa ľudstvo bude hromadne zbavovať mobilov tak, ako sa to deje s kúpeľňovými jadrami. Ak nájdete na lavičke v parku, na sedadle autobusu alebo vo vašej poštovej schránke mobil, budete vedieť, že sa to už začalo. Spomeňte si vtedy na moje slová a neberte to: už nikdy by ste sa toho nezbavili.
To je však dnes iba sci-fi. Mobily sa nám zatiaľ rozširujú geometrickým radom a rozmnožujú sa priam nekontrolovane. A mňa sa čoraz častejšie zmocňuje hrôza z toho, že mi raz uprostred ľudí zazvoní v aktovke mobil, ktorý nemám.
