Najčítanejšieho belgického klasika Michela de Ghelderoda (1899-1962) v Čechách a na Slovensku čitatelia poznajú ako dramatika. Výber z divadelných hier, ktorý vyšiel pred viac ako tridsiatimi rokmi pod názvom Rudá magie dostal však až teraz dôstojný proťajšok vo výbere z umelcových próz. Základom zväzku Sochy aneb Nemocná zahrada sú poviedky z autorovej asi najslávnejšej knihy Kouzla a čáry (1941). Ďalším textom, ktoré boli vybrané z knihy Mé sochy (1943) a zo zbierky Katolické spočinutí (1922), už chýba sugestívna atmosféra vrcholných diel. Jednotlivé poviedkové súbory sa od seba výrazne odlišujú, ale majú jedno spoločné: všetky odkazujú - najmä pri opisoch krajiny - na silnú tradíciu flámskeho maliarstva. V poviedkach objavíme nielen scény, ale aj postavy vypožičané z Breughelových, Goyových či Boschových obrazov. Inšpirácia výtvarným umením sa ukazuje byť nezvyčajne plodná - dáva Ghelderodovi expresívny jazyk, ktorým dej líči dynamicky a dramaticky. Táto literatúra nemá v sebe nič statické: sú to obrazy preložené do textu, uvedené do pohybu. Presne zachytáva atmosféru času a miesta a jej premeny: tichá melanchólia sa mení na hlučnú radosť, ironický úškľabok, fantastické vízie alebo naturalistické opisy. Okrem veľkých mien európskeho maliarstva je v nich prítomná ľudová tradícia Ghelderodovho Flámska, ku ktorej patrí aj jej tradícia duchovná - hlavne stopa španielskeho katolicizmu. Dedičstvo španielskej mystiky je v knihe obsiahnuté doslovnými odkazmi, a najmä jeho základnou barokovou atmosférou: na jednej strane exaltovanosťou mystických halucinácií, na druhej strane robustnou grotesknosťou prízemných karnevalových osláv. V spisovateľových textoch môžeme vystopovať určité privilegované témy, najvýraznejšou z nich je kontakt s nadprirodzeným svetom, so životom po živote, s postavami Smrti či Diabla. A tak ako v divadelných hrách, ústrednou postavou najlepších čísel knihy je diabol, a to diabol súčasný a moderný. V poviedke Diabol v Londýne je to bytosť plná súcitu a pochopenia, ktorá skôr ako pekelné muky sľubuje priateľstvo, a peklo ako úľavu po biednom živorení v súčasnom veľkomeste. "Diabol je tu zajedno s autorom: obaja pochopili, že k satanstvu úplne postačí rezervoár zla, ktorý sa ukrýva vo vnútri väčšiny ľudí a neustále sa dostáva do obehu v podobe najrôznejších predsudkov, zlozvykov a atavizmov," napísal o knihe český básnik Jiří Olič. Ghelderode je majstrom temnosvitu zla. Aj v týchto poviedkach však hrá významnú úlohu autorov maliarsky pohľad - dokáže totiž privodiť atmosféru mystického stretnutia. Je to takmer vždy za súmraku v zošerených a opustených zákutiach miest. Ghelderodove poviedky nie sú pritom filozofujúce, nestali sa z nich náboženské a už vôbec nie moralizujúce traktáty. Poviedky v knihe Sochy aneb Nemocná zahrada predstavujú Ghelderoda v oboch jeho polohách: ako epika, aj ako lyrika, v polohe meditatívnej a inde v polohe krátkych príbehov, plných irónie a sarkazmu. Ak sa má český či slovenský čitateľ zoznámiť s celým dielom Michela de Ghelderoda, výber poviedok túto úlohu spĺňa naozaj skvele.
TANNEKE KINDT
(Autorka je študentkou slavistiky na Rijks Universiteit v belgickom Gente)
