Slovenský školský sytém vykazuje podľa hodnotenia The Global Competetives Report vynikajúce výsledky v znalostiach matematiky a poznatkov základnej vedy. V správe, ktorú v polovici tohto roka pripravil Jeffrey Sachs, riaditeľ Harvardského inštitútu pre medzinárodný rozvoj, a Michal Porter z Harvard business school v USA, je Slovensko podľa tohto kritéria na druhom mieste spomedzi 59 hodnotených krajín. Vyššiu známku v sedemstupňovej škále získali len školáci v Singapure (6,48). Trojicu najlepších uzatvára Taiwan so známkou 6,04. Hodnotením 6,12 predstihlo malé Slovensko aj také krajiny ako Francúzsko (5,96), Nemecko (5,0), USA (4,47) či Veľká Británia (4,22). Vedomosti sú podľa analytikov základným predpokladom na potenciálne uplatňovanie nových technológií. Zdá sa však, že kdesi na ceste zo školskej lavice do života sa znalosti míňajú s invenciou a tratia sa.
Moderná ekonómia pracuje s matematikou ako nástrojom, teda logicky by malo mať Slovensko aj dobrých ekonómov. Ak ich má a nedokážu sa presadiť, nemusí to byť iba ich chyba. Úroveň ekonomického myslenia nie je len obrazom znalostí matematiky. Niekedy sa zdá, že ekonomické myslenie na Slovensku neexistuje. Je to iba zdanie. Problém je iba v tom, že slovenské ekonomické myslenie sa pričasto rozpúšťa v politickej omáčke a tiež v tom, že priveľa energie sa spotrebúva na obchádzanie zbytočných zákazov a príkazov, vestníkov, nariadení a zákonov.
Klasickým príkladom sú dane. Kým sú vysoké, oplatí sa riskovať. Podnikatelia si vedia spočítať, koľko sa im oplatí investovať do hľadania spôsobu, ako zaplatiť čo najmenej. Pravdepodobne neexistuje zákaz, na ktorý sa v zákonoch a vyhláškach nedá nájsť trik. Kým je riziko veľké, veľký je aj zisk za jeho podstúpenie. Hľadanie daňových únikov a trestanie je užitočné len vtedy, keď postihuje kriminálne činy. Štát však pravdepodobne viac stráca tým, že vysokými sadzbami daní núti firmy do tvorivosti pri vymýšľaní legálnych metód, ako zaplatiť čo najmenej. Daňové podvody existujú všade, menej sa im však darí v prostredí, kde sa už neoplatí riskovať. Keď vo Fínsku znížili dane z príjmov, zaznamenali v štátnej kase dokonca prírastok peňazí. Ekonomické myslenie na Slovensku trpí nedostatkom vôle štátu robiť s podnikateľmi obchody s charakteristikou "win-win", čo znamená, že zarobia obaja. Obavy z radikálneho zníženia daňového zaťaženia podnikov a občanov nedávajú zmysel, pokiaľ štát nemá ambície zasahovať do života spoločnosti viac, ako je nevyhnutné. Dohoda o miere nevyhnutnosti však nateraz neexistuje.
Keby príbeh o skvelých znalostiach matematiky bol bájkou, mal by na konci pointu o tom, že kto si vie zrátať, ten vyhráva. Oplatí sa vedieť, ale učenie nemá učinok záruky
EDUARD ŽITŇANSKÝ
(Autor je reportérom týždeníka TREND a biznismagazínu DUEL)
